S rozumom až nakoniec

Pri slovenskej vláde vznikla Rada vlády pre hospodársku krízu a nielen exminister financií Ivan Mikloš sa nazdáva, že ide o združenie lobistov, čomu zodpovedajú aj viaceré výstupy z tejto rady a vládne rozhodnutia - naposledy sa premiér pozitívne vyjadril o možnosti znížiť daň z pridanej hodnoty na reštauračné služby a to už nemožno nevidieť spojitosť s ekonomickými aktivitami niektorých členov vlády. Po opatreniach v prospech automobiliek a snahe pomôcť východoslovenskému gigantu US Steel Košice ide o ďalší príklad selektívneho prístupu pomoci vlády v čase globálnej krízy.

Nedá sa pritom tvrdiť, že vládna koalícia by nemala úprimné úsilie pomôcť riešiť dopady ekonomickej krízy - takisto však nemožno nepripomenúť dávny bonmot francúzskeho klasika, že rýchlosť splašeného koňa nie je dôležitá. Situáciu navyše komplikuje dlhodobá neprekonateľná priepasť medzi dvoma politickými blokmi, ktorú nie je možné premostiť ani v čase, ktorý si prinajmenej racionálnu diskusiu vyžaduje.

Slovenská vláda už prijala viacero ekonomických balíčkov, nemožno sa však ubrániť dojmu, že stále dobieha odchádzajúci vlak a prijíma racionálne opatrenia, neraz pôvodne navrhované opozíciou, s niekoľkomesačným oneskorením.

Slovenské opozičné strany sa minulý týždeň pokúsili o neštandardný postup pomoci - požiadali vládu, aby si osvojila ich návrhy, aby tak mohli na mimoriadnom rokovaní parlamentu v zrýchlenom legislatívnom konaní prijať niekoľko zákonov, ktoré podľa opozičných politikov pomôžu pri prekonávaní následkov ekonomickej krízy. Samozrejme, vláda aj koaliční poslanci toto ústretové gesto odmietli vykonať a premiér sa dokonca vyjadril, že "ešte nikdy sa nestalo, a je to naozaj do neba volajúca hlúposť, že opozícia chce uložiť parlamentu, aby zaviazal vládu, že vláda predloží v skrátenom konaní návrhy opozície a ešte ich schváli. Toto je naozaj niečo, čo sa môže stať iba v nejakej juhoafrickej republike pred 50 rokmi, ale nie v strede Európy."

Netreba pochybovať, že postup opozície bol neštandardnou a dosť naivnou nahrávkou na smeč a v smečovaní na opozičnú časť ihriska je slovenský premiér Robert Fico skutočne dobrý. Mohla to byť však aj elegantná nahrávka do šestnástky - keby to ako nahrávku chceli premiér a jeho okolie vnímať, čo sa však nestalo. Naopak, marketing rozhoduje a tak sa predseda parlamentu Pavol Paška rozhodol zvolať mimo plánovaného termínu schôdzu s vlastnými bodmi programu, aby tak vo vedomí verejnosti vyblokovali vznikajúci dojem, že opozícia predkladá protikrízové opatrenia a koalícia je nečinná. Problém, ktorý vznikol na pôde NR SR, mal okrem legislatívneho neštandardu viacero rozmerov - kým opozícia predložila štyri návrhy zákonov a sedemnásť ekonomických opatrení, vláda iba jeden návrh zákona, ktorý sa týkal ekonomickej krízy - navyše mal vstúpiť do platnosti až na budúci rok. O zákonoch navrhovaných opozíciou sa bez súhlasu vlády rokovať nedalo, lebo to neumožňuje rokovací poriadok parlamentu, návrhy vlády z hľadiska krízy neriešili nič.

A tak možno iba dúfať, že podobne ako minulý rok, aj na najbližšej parlamentnej schôdzi sa nájde niekoľko osvietených mozgov v radoch vládnych poslaneckých klubov, ktoré si osvoja niektoré opozičné návrhy a budú ich presadzovať ako vlastné. Výber majú široký - okrem zákonov o znížení daní z príjmov z 19 na 16 percent, o sociálnom či zdravotnom poistení, o verejnom obstarávaní, zrušení Fondu národného majetku, o efektívnejšom využívaní eurofondov na výstavbu diaľnic, nahradení širokorozchodnej trate rýchlostnou komunikáciou z Poľska cez východné Slovensko do Maďarska až po obmedzenie neopodstatnených benefitov odborárskych funkcionárov uhrádzaných zo zdrojov zamestnávateľov... V opačnom prípade bude jasné, že podľa vlády ešte stále nie sme na tom tak zle, aby sme sa utiekali k poslednej možnosti, ktorou je konať rozumne.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .