Juraj Hrabko: Prvý pokus
Slovensko má za sebou prvý pokus o odvolanie ústavného činiteľa v tomto volebnom období – predsedu parlamentu Richarda Sulíka.
S návrhom na jeho odvolanie z funkcie prišla strana SMER-SD bývalého premiéra Roberta Fica. Zdá sa, že dôvody na jeho odvolanie museli byť mimoriadne vážne aj vzhľadom na to, že zvykom býva skôr odvolávanie členov vlády ako šéfa parlamentu. Nebolo to tak - ako sa ukázalo, Robertovi Ficovi a spol. prekážala viac rétorika ako skutky predsedu parlamentu.
Možno uviesť, že Richard Sulík má naozaj svojský prejav – ľudovo povedané, nedáva si servítku pred ústa – je prostoreký a jeho slovník často nevhodný. To, že hovorí skôr ako myslí, už v slovenskej politike ojedinelé nie je. Povedané v skratke – dôvodom na jeho odvolanie bolo správanie sa Richarda
Sulíka, ktoré nie je štandardné, ale zároveň ani nie je dôvodom na odvolanie šéfa parlamentu. Je totiž naozaj neštandardné, keď predseda parlamentu a zároveň iniciátor nadchádzajúceho referenda pošle na náklady parlamentu primátorom a starostom miest listy, aby obecnými rozhlasmi oznamovali obyvateľom, že bude referendum a aby sa na ňom zúčastnili. A že sa na hlasovaní zúčastnia aj prezident Ivan Gašparovič, aj premiérka Iveta Radičová aj bývalý premiér Robert Fico. Richard Sulík nechal dokonca vyrobiť a rozvešať po krajine billboardy s textom, že Fico sa zúčastní referenda. Čo, samozrejme, Robert Fico považuje za neoprávnené použitie jeho mena a lož, keďže sa na hlasovaní nezúčastní. A hoci sa predseda parlamentu Robertovi Ficovi za to ospravedlnil, plagáty nechal visieť ďalej.
Nervozita, ktorá sprevádza referendum, je daná oprávneným predpokladom, že nebude platné. Aby takým bolo, je totiž potrebné, aby sa na hlasovaní zúčastnila nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. To je zhruba viac 2 milióny ľudí, čo je zároveň aj dôvodom na skepsu. Napokon, z doterajšieho celého radu ľudových hlasovaní bolo platné iba jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie - aj to len za cenu porušenia zákona, keď všetci ústavní činitelia robili kampaň za účasť v čase, keď ju už podľa zákona robiť nemali a nesmeli. Lenže spomínané jediné platné referendum si vymysleli politici, na rozdiel od súčasného, ktoré sa koná na základe petície občanov. A tá vznikla ako marketingový produkt novovznikajúcej strany Richarda Sulíka, vďaka nej získavala značná mediálny priestor a aj s jej pomocou sa po voľbách stala stranou parlamentnou.
Použitie referenda na propagáciu strany je nespochybniteľné - poukazujú na to samotné otázky v ňom uvedené, ktoré nemožno označiť inak ako populistické: zrušenie platenia koncesionárskych poplatkov pre verejnoprávne médiá, zrušenie imunity poslancov, zníženie ich počtu zo 150 na 100 či možnosť nákupu áut pre orgány verejnej moci len do výšky 40 tisíc eur. V podstate ide o akýsi výber krčmových rečí ľudu – sulíkovcom sa síce podarilo vyzbierať okolo 400 tisíc podpisov, takže prezident musel referendum vyhlásiť, ale na to, aby bolo hlasovanie platné, musí k urnám prísť ešte bezmála o 2 milióny viac voličov. Pričom aj keby prišli, nemajú žiadnu istotu ako bude s ich vôľou naložené – ústava ani zákon to totiž jednoznačne neurčujú a umožňujú viacero výkladov.
Richard Sulík zostal predsedom parlamentu, čo bol výsledok, ktorý naozaj nikoho neprekvapil. Aj vďaka politickej dohode vládnej koalície, že na hlasovaní sa zúčastnia iba poslanci Sulíkovej strany, takže poslanci ostatných troch strán vládnej koalície si hlasovacie lístky ani len neprevzali.
Mám dôvod si myslieť, že ak predseda parlamentu nezmení svoje správanie, známe ľudové heslo, o správaní sa slona v porceláne, sa na Slovensku čoskoro zmení - na Sulíka v porceláne.
Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání. Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas.