7. února  2006  rubrika: Názory a argumenty

Predčasný koniec Dzurindovej vlády

Zdá sa byť rozhodnuté - vláda Mikuláša Dzurindu končí svoju politickú púť a v krajine budú predčasné voľby.

 

Predčasný koniec Dzurindovej vlády

Vložit na svůj web

V podstate o tom rozhodli kresťanskí demokrati, ktorí premiérovi Dzurindovi pomyselne hodili do tváre rukavicu - buď na najbližšie rokovanie vlády predloží na schválenie Zmluvu o výhrade vo svedomí, alebo KDH z vlády odíde. Mikuláš Dzurinda rukavicu prijal. Odmietol ultimátu kresťanských demokratov vyhovieť a jeho traja ministri - spravodlivosti, vnútra a školstva následne podali prezidentovi demisiu. Predseda KDH Pavol Hrušovský sa zároveň vzdal funkcie predsedu parlamentu. Celková bilancia je nasledovná - Dzurindov kabinet prišiel o troch ministrov, štyroch štátnych tajomníkov a Slovensko nemá obsadenú druhú najvyššiu ústavnú funkciu v krajine. 

Prijatie Zmluvy o výhrade vo svedomí vyplýva zo záväzkov, ktoré Slovensko prijalo v zmluve s Vatikánom ešte v roku 2000. Dzurindova vláda jej vypracovanie zaradila aj do Programového vyhlásenia vlády. Kresťanskí demokrati žiadali premiéra, aby záväzok programu vlády splnil, SDKÚ to však odmietlo s tým, že jej pripravený text má veľké nedostatky a že minister spravodlivosti, ktorý text zmluvy spolu s Vatikánom pripravil, nemal na to žiadnu kompetenciu. To zase odmietlo KDH, ktoré dôvodí, že doteraz SDKÚ žiadne výhrady voči textu Zmluvy nevznieslo, pričom Zmluva prešla riadnym legislatívnym, teda aj pripomienkovým procesom jednotlivých rezortov už v polovici minulého roka. Zazneli pritom aj ostré osobné útoky, keď Pavol Hrušovský skonštatoval, že KDH nebude podporovať vládu, na čele ktorej stojí vierolomný človek a osoba, ktorá zneužíva moc. Hrušovský tiež oznámil, že jeho strana odchádza do opozície a že ak príde návrh na odvolanie premiéra, poslanci KDH ho podporia. 

Dôvod, pre ktorý padne Dzurindova vláda, je však už v tejto chvíli nezaujímavý, pretože vznikla úplne nová politická situácia. Jej rýchle rozuzlenie nasvedčuje tomu, že Mikuláš Dzurinda bol na odchod kresťanských demokratov a ďalšie oslabenie svojej vlády dobre pripravený. Už o 24 hodín neskôr premiér oznámil, že pripúšťa dohodu o vypísaní predčasných parlamentných volieb tak, aby sa konali ešte pred letnými prázdninami. Na stredu preto zvolal rokovanie predsedov parlamentných strán, aby spolu našli vhodné politické i technické riešenie vzniknutej situácie. Dzurinda sa doteraz predčasným voľbám vzpieral a radšej všemožnými spôsobmi presviedčal tzv. nezávislých poslancov, aby jeho vládu nechali ďalej vládnuť, hoci bola už dva roky menšinová. Niektoré z týchto spôsobov už prešetruje polícia, pretože korupcia niektorých poslancov bola zaznamenaná aj skrytou kamerou. 

Politická situácia bude až do vyriešenia chaotická, neprehľadná a vyžaduje si naozaj spoločnú dohodu všetkých parlamentných strán. Aj čo sa týka vypísania predčasných volieb, aj čo sa týka obsadenia funkcie predsedu parlamentu. Na vyhlásenie predčasných volieb je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov, na zvolenie predsedu parlamentu najmenej 76 poslancov. Dzurindove karty pritom môže zamiešať opozičný SMER, ale aj HZDS. Kým SMER podľa vlastných slov neustále "ide vláde po krku", Mečiarove HZDS je skôr ochotné Dzurindov kabinet podržať. Je to dané tým, že SMER nebude mať po voľbách problém spolupracovať s výnimkou Dzurindovej SDKÚ so žiadnou politickou stranou, Mečiarove HZDS naopak - najbližšie má k Dzurindovej SDKÚ, keďže KDH, SMK aj ďalšie významnejšie politické strany s ním spoluprácu ďalej odmietajú. 

Za konanie predčasných volieb sa vyslovil už aj prezident republiky. Je za ne aj zvyšok vládnej koalície premiéra Dzurindu, pre ktorého sú určite lepším riešením, ako hrozba odvolávania jednotlivých ministrov alebo aj celej vlády naraz. A o to aj Mikulášovi Dzurindovi ide - je politicky aj spoločensky lepšie skončiť činnosť vlády predčasnými voľbami, ako jej odvolaním v parlamente. Predčasné voľby nie sú žiadnou hanbou, pád vlády je však politickým zlyhaním. Nehovoriac o výhodách, ktoré majú vládne strany vo volebnej kampani. Inými slovami, politická dohoda je možná a aj sa k nej schyľuje, jej výsledky aj cena, sú však ešte otázne. 

Autor:  Juraj Hrabko

Nové články v rubrice

  • 1. března  2013     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Zdeněk Velíšek: Národní volby a osud Evropy

    V Evropě sdružené v EU už pěkných pár let nerozhodují volby do národního parlamentu jen o budoucnosti země, v které se konají. Přesto tam dodnes snad nikde voliči nevolí podle toho, jak jejich hlas ovlivní budoucnost...

     
  • 28. února  2013 v 18:00     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Markéta Šindelářová: Papež odchází

    Sedm let, 10 měsíců a 9 dní – tak dlouho trval dnes večer končící pontifikát Benedikta XVI. Pontifikát, který – o tom není pochyb – byl poznamenán řadou skandálů. Často se mluví o tom, že jejich propuknutí muselo papeže...

     
  • 28. února  2013 v 17:30     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Lukáš Jelínek: S komunisty to neumíme

    Čeští komunisté na sklonku roku 1989 promeškali historickou šanci a zkomplikovali vývoj tuzemské politiky na několik desetiletí dopředu. Kdyby se po vzoru svých soudruhů v jiných zemích tzv. východního bloku přejmenovali...

     

Mobilní verze | Podmínky užití | English
© 1997-2019 Český rozhlas