22. února  2013 v 16:40  rubrika: Názory a argumenty

Juraj Hrabko: Pravicové riešenie

Slovenský parlament - Foto:  ČTK

Slovenský parlamentFoto:  ČTK

Necelý rok po predčasných parlamentných voľbách prichádza na Slovensku na pravej strane politického spektra k ďalšiemu oslabeniu.

Zatiaľ oslabilo hlavne Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré je na scéne od roku 1991. Už iba ako jediná strana, keďže HZDS Vladimíra Mečiara ako aj SNS Jána Slotu v parlamente nie sú. Čo sa týka Mečiarovho hnutia, možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedať, že už hráčom v politike ani nebude, keďže minulý rok ho volilo už len necelé percento voličov – presne 23 772. 

Všetky ďalšie politické strany, ktoré sú dnes zastúpené v parlamente, vznikli neskôr ako KDH. Kresťanskí demokrati však za necelý rok od posledných volieb prišli už o troch poslancov – Daniela Lipšica, Janu Žitňanskú a Radoslava Procházku. Oficiálnym dôvodom je nemožnosť – niektorí pozorovatelia to však nazývajú neschopnosť – presadiť sa vo vlastnej strane, jej strnulosť, neschopnosť byť protiváhou vládnej strane či neprispôsobenie sa politickej situácii. 

Podobné dôvody uvádzajú aj poslanci za SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý, ktorí síce zatiaľ stranícke rady neopustili, ale politicky sa aktivizujú aj mimo nej. Zahájili sériu stretnutí s voličmi pod názvom Tvoríme Slovensko, ktorá ide úplne mimo straníckych štruktúr SDKÚ-DS. Podobných „plávajúcich“ poslancov možno očakávať aj u ďalších opozičných strán SaS, Most-Híd a Obyčajných ľudí, ktorých jeden poslanec už tiež opustil. 

Základná otázka znie, v čí prospech sa pravicové strany trieštia? Okamžitá odpoveď môže byť, že v prospech vládnej strany Roberta Fica SMER-SD, ktorý tak má o prácu menej, keďže mu zo strany opozície tak vôbec nič nehrozí. Problémom sa ukazuje to, keď rovnaká odpoveď alebo predpoveď znie aj v horizonte niekoľkých rokov. Politika po slovensky je totiž úžasná aj tým, že jej prevádzkovatelia nemajú ani neuznávajú takmer žiadne pravidlá – v mene uchopenia moci je ochotný každý spolupracovať s každým aj bez ohľadu na politickú minulosť. Na to azda najlepšie poukazuje situácia po voľbách v roku 2006, keď sa tak Robert Fico ako aj Mikuláš Dzurinda uchádzali o priazeň Vladimíra Mečiara, hoci pred nimi obaja spoluprácu s ním verejne odmietali. 

To, že každý je strojcom vlastného šťastia, platí aj alebo hlavne v politike. Nie je žiadnym tajomstvom, že aktivity niektorých poslancov pravicových strán majú viesť k vzniku tzv. novej pravice. V čom sa bude odlišovať od starej okrem osôb, ktoré ju prezentujú, zatiaľ nevedno – možno bude pravicovejšia ako pravica, možno menej. 

Základným faktom je, že hráči, ktorí opustili alebo opúšťajú doterajšie strany, sa chcú a budú usilovať o priazeň zhruba 400 tisíc voličov, ktorí pravicové strany v posledných voľbách opustili. A doteraz sa k nim nehlásia. Ak sa im to podarí, bude to len dobre, pretože každý neuplatnený voličský hlas je pre krajinu škoda. Iná vec je, že aj tak budú nútení spolupracovať s tými, od ktorých teraz odchádzajú. Mám dôvod si myslieť, že Slovensko je naozaj odsúdené na koalície a že súčasná vláda jednej strany je len výnimkou, ktoré toto pravidlo potvrdzuje. 

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci iRadio. Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas. 


 

Autor:  Juraj Hrabko

Nové články v rubrice

  • 1. března  2013     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Zdeněk Velíšek: Národní volby a osud Evropy

    V Evropě sdružené v EU už pěkných pár let nerozhodují volby do národního parlamentu jen o budoucnosti země, v které se konají. Přesto tam dodnes snad nikde voliči nevolí podle toho, jak jejich hlas ovlivní budoucnost...

     
  • 28. února  2013 v 18:00     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Markéta Šindelářová: Papež odchází

    Sedm let, 10 měsíců a 9 dní – tak dlouho trval dnes večer končící pontifikát Benedikta XVI. Pontifikát, který – o tom není pochyb – byl poznamenán řadou skandálů. Často se mluví o tom, že jejich propuknutí muselo papeže...

     
  • 28. února  2013 v 17:30     Audio  rubrika: Názory a argumenty

    Lukáš Jelínek: S komunisty to neumíme

    Čeští komunisté na sklonku roku 1989 promeškali historickou šanci a zkomplikovali vývoj tuzemské politiky na několik desetiletí dopředu. Kdyby se po vzoru svých soudruhů v jiných zemích tzv. východního bloku přejmenovali...

     

Mobilní verze | Podmínky užití | English
© 1997-2019 Český rozhlas