Příklad podnikatelské odvahy z věřícího prostředí
Z výnosov tlačiarne sa rozhodla založiť sieť predajní liturgických predmetov. Držiteľka ocenení Podnikateľka roka a Slovenka roka Natália Bugyi Vicsápiová hovorí, že k úspechu vedie jednoduchá cesta: byť vytrvalý a vykonávať povolanie srdcom.
Natália Bugyi Vicsápiová vstúpila pred niekoľkými rokmi na slovenský trh sieťou predajní liturgických predmetov Svätá Anna. Nedávno spojila podnikanie s vydávaním katolíckeho dvojmesačníka, dostupným aj v sekulárnom prostredí. Matka dvoch detí, ktorá získala titul Podnikateľka roka i Slovenka roka pochádza z maďarského prostredia. Spolupracuje s kňazmi a na konferenciách manažérov je tak často prekvapením.
Pani Natália je majiteľkou tlačiarne. Zamestnáva stovku ľudí. Mesačne tlačí 30 miliónov letákov obchodných reťazcov a niekoľko magazínov. Založením predajní liturgických predmetov v 6 mestách prekvapila. Na Slovensku v tomto segmente už s tradíciou pôsobí Spolok svätého Vojtecha. Tvrdí, že na začiatku projektu stála úcta k babičke, po nej predajne aj pomenovala.
Hovorí Natália Vicsápiová: „Organizovali sme pohreb a prišiel miestny pán farár, ktorý veľmi pekne rozprával o tom, že ona nehľadala výhovorky, kedy ide do kostola, ale keď pršalo, snežilo, ona jednoducho za dlhé roky furt tam bola. Vtedy som si uvedomila, že od nej som dostala ten najväčší dar, to je viera. Po pohrebe som sa rozhodla, že treba to posolstvo posúvať ďalej. Dneska už vydávame vlastný časopis, ktorý sa volá Anjelské príbehy.“
Filozofiou firemného časopisu sú pozitívne posolstvá a povzbudivé príbehy, dostupné nielen v predajniach, ktoré ponúkajú náboženské predmety zo Slovenska, Talianska, Poľska i Maďarska. Už v septembri otvorí mladá podnikateľka z Galanty ďalšiu predajničku v Komárne. A chystá sa sprevádzkovať aj ďalší projekt.
„My sme nazvali ten projekt Návrat ku kultúre. To znamená, že chceli by sme zorganizovať v tých obchodoch raz mesačne posedenie, kde by sme čítali z Biblie, kde by sme porozprávali nejaké príbehy. By som chcela otvoriť veľkoobchod výlučne pre farárov, kde by mali oni aj oblečenie, toto na trhu chýba.“
Kňazom by tu chceli ponúknuť kávičku i prostredie na zastavenie sa v hektike dní. A hosťka pri mikrofóne sa priznáva aj k ďalšej nevšednej túžbe: „Chcela by som vybudovať jednu malú kaplnku. Cestovala som po Taliansku a tam som videla, že tam je absolútne normálne, že doma v záhrade (ľudia) majú svoju vlastnú kaplnku, kde sa modlia. Je veľa ľudí, ktorí povedia: „Nejdem do kostola.“ Sú to ľudia s veľkým srdcom, nejak sa nestotožnili s tým, že každé sviatky a nedeľu mám byť v kostole.“
Na úspech nazerá pani Natália cez tieto hodnoty: „Veľmi dôležité je, aby vaše srdce bilo zato, čo robíte. Môj úspech, keď to tak môžem povedať, je kvôli tomu, že som strašne vytrvalá a mám strašne rada to, čo robím.“
Svoju životnú filozofiu zhŕňa hosťka pri mikrofóne napokon do tohto vyznania. „Dosť veľa ľudí pozerá na to tak, že keď je niečo zlé, tak nás Pán Boh potrestal. Pán Boh nás netrestá, ale má rád, takže opovážme si vypýtať pre seba (Od neho) niečo, ale nielen takým štýlom, že teraz je niečo zlé, tak len teraz komunikujem s Pánom Bohom, ale prijmime ho do nášho života nastálo.“
