Arménske postrehy z cesty po krajine kostolov a kláštorov

Vedeli ste, že Arménci ako prví na svete prijali kresťanstvo za štátne náboženstvo? Stalo sa tak v roku 301, iba dvanásť rokov predtým, ako cisár Konštantín Milánskym ediktom zastavil prenasledovanie kresťanov. Téma prenasledovania však má aj v arménskej histórii silnú odozvu. V nasledujúcich postrehoch sa dozviete, prečo každý hrdý Armén nosí v sebe ukrytý kus bolesti a prečo sa Jerevan stal mestom sĺz mnohých pútnikov.

Hoci až päť miliónov Arménov žije mimo vlasti, každý nosí v sebe hrdosť nato, že vďaka svätým apoštolom Tadeášovi a Bartolomejovi dostali do vienka prvenstvo v prijatí kresťanstva. Danka Cikhartová pridáva:

„Veľmi číro kresťanská krajina. Majú svoju vlastnú cirkev – arménsku apoštolskú cirkev, existuje tam teda aj arménska katolícka cirkev, ale tá má len asi 350 000 členov, zatiaľ čo tá arménska apoštolská cirkev – v nej je asi 95 percent obyvateľstva.“

A čo na cestovateľku najviac zapôsobilo?

„Sú tam krásne spevy, prvá časť liturgie sa odohráva za oponou – tak, ako kedysi, podľa vzoru Starého zákona je kňaz zakrytý a komunikuje cez tú oponu s tými ľuďmi. Až potom v tej druhej časti sa opona otvorí. V kostole svätej Hripsime jedna pani ma tam tak vystískala, keď bol ‚znak pokoja‘- ako keby mi hovorila: ‚Neviem, ako u vás, ale my sa tak zvykneme vystískať‘.“

A čo ešte zaujme na Arménoch?

„Aj tí, čo odišli počas troch vĺn genocídy, ktorú na nich spáchali Turci, do zahraničia, tak stále si udržiavajú svoje zvyky. Stále napríklad berú Ararat ako svoju národnú horu, hoci je na území Turecka.“

S najemotívnejším zážitkom sa Danka Cikhartová stretla v Jerevane.

„Kresťanskí Arméni nezapadali do predstáv ideí ‚pankturkizmu‘, ktorý propagovali ‚Mladoturci‘ – vďaka tomu bola na nich spáchaná tá najstrašnejšia genocída, bolo zabitých okolo 1,5 milióna ľudí. Videli sme v múzeu hrozné veci, z ktorých sa človeku chce len plakať, plakať, plakať. V Jerevane je Múzeum arménskej genocídy a sú tam veľkoplošné fotografie, ako tých ľudí vlastne presúvali do púští v Sýrii, ako ich trápili. Potom je tam ešte pamätník – tam stále chodia ľudia – Arméni z celého sveta klásť živé kvety. Ten smútok – to keby v nich stále ako keby žilo.“

Okrem Jerevanu by ste pri návšteve Arménska mali vidieť tieto miesta:

„Ečmiadzin a tie kostoly, ktoré sú naokolo – na zozname UNESCA. Dedina Fioletovo, kde žije zvláštna sekta ‚Molokan‘ – väčšinu roka sa postia a pijú mlieko. V Achtale je prekrásny freskový kostol. Potom – množstvo chačkarov – to je taká ich špecialita: v kameni vytesané, prekrásne čipkované ako keby kríže, dokonca aj pri ceste hocikde sme našli chačkar vztýčený – čo je zvláštne, že oni tam doteraz zvyknú obetovať nejaké zvieratko. Napríklad jezidský cintorín – náhrobky boli v tvare koňa.“

Bodkou za exkurziou po Arménsku je toto poznanie, ktoré si z pobytu po krajine odniesla Danka Cikhartová:

„Tí Arménci – to je taká ich národná identita, že sú kresťania. Aj keď možno nechodia do kostola, ale vnímajú sa tak: ‚My sme kresťanský národ a my sme tí prví!‘“