Marína Havranová – legendárna osobnosť rozhlasovej stanice Hlas Ameriky

Bola aj súkromným hosťom u známej misionárky Matky Terezy a z tohto pobytu jej vyšla pozoruhodná kniha „Legenda chodí bosá.“ O Kolomanovi Sokolovi – výraznej osobnosti výtvarného umenia a grafiky zasa napísala jednu z najkrajších kníh vôbec.

Agneša Gundová Jergová známa aj ako legendárna Marína Havranová z Hlasu Ameriky pred takmer štyrmi rokmi v Spojených štátoch v tichosti zomrela. Mala 83 rokov.

17 rokov bola redaktorkou týždenníka Život. Mala odvahu otvárať témy, ktoré pre socialistický režim boli tabu. Keď manžela začal režim prenasledovať pre dedičstvo, ktoré mu strýko odkázal z Ameriky a keď zažila hororovú domovú prehliadku ŠtB, s dvoma deťmi odišli za manželom za oceán.

Tam v Hlase Ameriky najprv nastúpila na miesto sekretárky. Jedným z jej kolegov bol aj režisér populárnych televíznych pondelkov a moderátor – emigrant Ernest Stredňanský. Dnes žije v Bratislave a na výnimočnú kolegyňu si zaspomínal takto:

„Prekypovala nesmiernou charizmou. Spomínam si, ako pri mojej prvej návšteve po takmer tridsiatich rokoch na Slovensku som mal možnosť pri jednej príležitosti, kde aj mňa pozvali, stretnúť sa s orchestrom Gustáva Broma. Debatoval som s jeho členmi po celý čas o Maríne Havranovej. Nikto iný z Hlasu Ameriky a nič iné ich nezaujímalo.“

Marína Havranová sa prihovárala poslucháčom sedemnásť rokov. Nahliadnime teda do archívu a pripomeňme si jeden z jej vianočných príhovorov spred dvadsiatich rokov:

„Podať dlaň je veľké umenie. Aj Boh stvoril človeka podaním dlane. Tak vdýchol do neho dušu, ako to veľkolepo vyjadril Michelangelo v Sixtínskej kaplnke vatikánskeho chrámu. Dlaň Stvoriteľa sa vystiera smerom k človeku, aby ho dotykom oživil na svoju podobu. Lebo ničím je človek bez duše a bez citu.“

Silvia Letková - Stredňanská si ju z Hlasu Ameriky pamätá takto:

„Pani Agneška – to bola legenda. Pamätám sa na jednu situáciu, niečo sme nahrávali na prízemí, naraz taký šum po chodbách. ‚Čo sa deje?‘ ‚Nevyrušujte, máme červenú!‘ ‚Je tu Marína Havranová!‘ Bola vtedy na návšteve v rozhlase. Jedna úžasne distingvovaná dáma.“

Po páde komunizmu sa na Slovensko začala vracať, ale predčasná smrť jej syna ju oddelila od kontaktov s ľuďmi. Jej telesné ostatky však nedávno rodina previezla do dedinky na juhu Slovenska, odkiaľ pochádzala. V každom prípade, zanechala po sebe stopu, ktorú spisovateľ Peter Cabadaj zhodnotil nasledovne:

„Bola u mňa stelesnením odvážnej, všestrannej autorky. Leitmotívom, ktorý spája jej tvorbu domácu a exilovú je verné dokumentovanie a umelecké zobrazovanie ľudského osudu. Jej knihy sú ako magnet. Priťahujú silným čarom a fluidom osobnosti, ktorá ju písala a zároveň silou témy, ktorú si táto osobnosť dokázala vybrať. Živo si spomínam na jej návštevu v Martine v roku 1992, keď bola hosťom Slovesnej jari. Jedným z prominentných hostí. Plné kino Strojár aplaudovalo už vo chvíli, keď bola predstavená. To už nehovorím, čo sa dialo, keď začala rozprávať.“