Popredný slovenský kardiológ tvrdí, že Biblia je plná podnetov pre zdravie
Uvedomili ste si pri čítaní Biblie, že Ježiš Kristus mal vynikajúcu fyzickú a psychickú kondíciu? Alebo že aj vďaka narodeniu v betlehemskej jaskyni nemohol byť astmatikom? A nenapadla vám niekedy otázka, prečo rozmnožil hladnému zástupu práve chlieb a ryby a nie napríklad zeleninu? Známy slovenský kardiológ profesor MUDr. Viliam Bada CSc. dáva na tieto otázky odpoveď v najnovšej knihe: Ako sa dá predchádzať chorobám srdca a ciev.
Profesor Bada nezaprie v sebe odborníka na životosprávu ani pri čítaní knihy kníh – Biblie. Posúďte sami z jeho slov:
„Chlieb, ako vieme z Jánovho evanjelia, bol jačmenný. To je najdokonalejšia obilovina, akú poznáme. Chlieb bol pripravený z múky, ktorá bola zomletá v žarnove. Jačmeň obsahuje dva druhy vlákniny: tú, ktorá sa rozpúšťa vo vode, teda zväčšuje svoj objem, dokáže znižovať hladinu cholesterolu, a potom tú druhú zložku, ktorá je prevenciou pred rakovinou hrubého čreva, pred kameňmi žlčovými, pred zápchou. Toto všetko sa dá vyriešiť jednou zložkou: pravý celozrnný chlieb. Bol v rukách Krista. To bol chlieb, ktorý dodával silu.“
Známy lekár vo svojej knihe tvrdí, že pri zázračnom premenení vody na víno v Káne Galilejskej, Ježiš ponúkol svadobčanom práve červené víno, hoci Biblia farbu nešpecifikuje.
„Červené hrozno je vlastne praotcom hrozna. Červené víno obsahuje látky, ktoré vznikajú maceráciou tých červených bobuliek hrozna a tým sa uvoľňujú tie antioxidanty, fenolické a iné látky, z ktorých možno považovať minimálne nejakých tridsať druhov za niečo ako balzam na srdce, balzam na cievy. To malé množstvo, ktoré je v regule svätého Benedikta, presne popísal apoštol Pavol v Prvom liste Timotejovi: ‚Nepi už len vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby pi aj trochu vína.‘ Dobré víno je zároveň symbol kultúry. Veď, nakoniec je v Eucharistii. To je niečo, čo povyšuje to víno, jeho hodnotu, na taký piedestál, ako žiaden iný nápoj.“
Lekárskymi očami sa profesor Bada pozerá aj na biblické putovanie Panny Márie z Nazareta do Betlehema. V požehnanom stave na oslici spolu so svätým Jozefom prešli okolo 156 kilometrov. Napriek ťažkej situácii Bohorodičky v nej vníma hosť pri mikrofóne aj stimuláciu imunity.
„Narodil sa v jaskyni, kde ho zohrievali vlastným dychom osol a vôl. Čiže, mu zaisťovali teplo a zároveň styk s baktériami, ktoré sú dnes považované za preventívne pred vznikom zápalu. Takže on nemohol mať napríklad astmu.“
No a pohľad odborníka na srdce – na Kristovo srdce?
„No, muselo byť zdravé. Lebo všade išiel Kristus peši. Fyzická aktivita je najlepším liekom – z hľadiska prevencie – pre srdce, aj pre choré srdce. Tie najťažšie choré srdcia – ľudia, ktorí už potrebujú transplantáciu, profitujú z toho, keď chodia, a najlepšie, keď chodia po schodoch. Človek si má tie svaly na nohách posilňovať. A už Kristus Pán dal najkrajší príklad toho – mal veľmi dobrú, dnes sa to volá – kondíciu. On musel byť fyzicky vynikajúco vybavený, aby zniesol to strašné utrpenie.“
