V európskych katedrálach sa realizuje zaujímavý projekt: „Živé kamene“
Počuli ste už o medzinárodnom projekte Živé kamene? Každoročné sa koná vo vybraných európskych krajinách po vedením talianskeho jezuitu Jeana-Paula Hernándeza, SJ, ktorý ho inicioval. Prvýkrát sa uskutočnil v talianskej Ravene v roku 2005 a odvtedy pokračuje v európskych katedrálach. Výnimkou nie je ani Praha, v ktorej ho rozvíjajú aj slovenskí študenti.
Na Slovensku sa pre daný projekt sformovalo sedem vysokoškolákov, ktorý sa naň niekoľko mesiacov pripravovali. Ako funguje v praxi? O svojich zaujímavých skúsenostiach porozprávali Zuzana Laštincová a Ján Podmajerský.
Študenta informatiky a filozofie Jána Podmajerského zlákali do projektu tieto dôvody:
Ján Podmajerský: „Ja som bol inšpirovaný jezuitskou spiritualitou. Myslím si, že je to dôležité v dnešnej dobe najmä preto, že veľa turistov chodí do európskych kostolov a chodia tam bez znalosti evanjelia.“
Študentka pedagogickej fakulty Zuzana Laštincová o svojej motivácii hovorí:
Zuzana Laštincová: „Ja som jezuitov nepoznala predtým, ako som sa pripojila do tohto projektu a zavolala ma jedna kamarátka. Dostala som sa do Prahy, kde bola moja prvá skúsenosť. Hranice sa pomaly ‚rozpúšťajú‘ a mnoho ľudí cestuje krížom-krážom po svete a práve týmto im môžeme byť blízki. Tým, že sa snažíme im povedať aj niečo hlbšie o danom kostole alebo chráme, že to nie je len o tom, že prídu, pozrú sa: ‚Áno, je to tu pekné,‘ a idú ďalej.“
A čím sa títo ľudia líšia od iných turistických sprievodcov?
Ján Podmajerský: „Celé to sprevádzanie je o tom, akoby sme sprevádzali nejakého kamaráta vo svojej izbe. Nehovoríme mu, že túto fotku sme v ktorom roku odfotili, ale čo sme zažili a čo to má mne konkrétne povedať. Vlastne to, čo mňa na tom najviac láka, je to, že je to celé o Prozreteľnosti alebo o náhode: my nemáme žiadnych nahlásených turistov, my iba čakáme v kostole alebo pred kostolom a pozývame okoloidúcich. Keď tam nemáme (práve) takých turistov, ktorých by sme sprevádzali, vtedy je tam ‚kút modlitieb‘, kde sa modlíme za tých turistov, ktorých sme už sprevádzali alebo za tých, ktorých ešte budeme sprevádzať.“
Jazyková vybavenosť je samozrejmosťou.
Ján Podmajerský: „Je veľmi zaujímavé to, že dobrovoľníci sú z mnohých krajín, tak aj tá komunita, ktorá sa vytvára počas toho sprevádzania, je medzinárodná. Používame rôzne jazyky, tá formácia je väčšinou po anglicky, aj keď najviac ľudí, ktorí sa venujú tomuto (projektu), je z Talianska. A tam vidíme tú krásu toho, že sprievodcovia sú z rôznych krajín, aj tí turisti sú z rôznych krajín a teda môže sa stať aj taká situácia, že napríklad Zuzka sprevádza v Santiagu – v Španielsku a sprevádza tam Slovákov po slovensky. Takže aj to je také veľmi pekné, že oni sú potom z toho takí nadšení, zamyslia sa nad tým, že prečo tento človek sem prišiel až zo Slovenska, aby ma sprevádzal a dokonca zadarmo.“
Zuzana Laštincová k prínosu projektu pre jej život zhrnula:
Zuzana Laštincová: „Ja som vlastne precestovala za tieto dva roky viac, ako za celý svoj život predtým. Bola som niekoľkokrát v Taliansku, bola som už v spomínanom Santiagu, teraz najbližšie pôjdem do Ríma.“
Sprevádzajúcich dobrovoľníkov formuje v službe nielen ranná hodinová meditácia nad Svätým písmom, ale aj večerné zdieľanie sa so zážitkami zo služby. Na všetkých turistov sa snažia pozerať ako na tých, ktorí do chrámov prichádzajú v mene Pánovom – tak ich to učí zakladateľ projektu. Na prelome roka môžete viacerých stretnúť v pražských chrámoch, počas stretnutia medzinárodnej komunity Taizé. Mladý vysokoškolák Janko sa už teší, hreje ho totiž aj nové poznanie:
Ján Podmajerský: „Pred skúsenosťou z tohto projektu ma až tak nezaujímalo umenie, teraz vidím, že koľko krásy je v tých obrazoch alebo v tých chrámoch.“
