Zdravotní klauni v nemocniciach a domovoch seniorov na Slovensku
Klaunovský červený nos sa stal symbolom pre združenia dobrovoľníkov, ktoré v Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku, Dánsku, Taliansku, či v Maďarsku, ale i v Českej republike a na Slovensku plnia zvláštnu misiu: svojimi návštevami a osobitnými programami obveseľujú choré deti a seniorov. Ich poslaním je totiž podporovať psychickú pohodu hospitalizovaných. Na Slovensku v ich radoch nájdete žurnalistov, ale aj profesionálnych bábkohercov.
Príbeh zdravotných klaunov sa datuje od roku 1986, keď Michael Christensen, riaditeľ organizácie združujúcej profesionálnych klaunov, prišiel s nápadom vyskúšať ich prítomnosť na detských lôžkových oddeleniach.
Na Slovensku prichádzajú členovia združenia Červený nos za deťmi i skôr narodenými s mottom „Pretože smiech pomáha!“ a to už do 38 nemocníc a dvoch liečebných zariadení. Ide o 47 zdravotných klaunov.
My sme ich s mikrofónom zastihli medzi klientmi Domova seniorov Charitas, ktorý prevádzkuje Bratislavská arcidiecézna charita. Janka Sovičová, profesionálna bábkoherečka sa do kostýmu klaunky prezlieka už niekoľko rokov. Prezradila nám:
„Občianske združenie Červený nos – Clowndoctors okrem toho, že robíme aj pre deti klauniády a snažíme sa ich trošku odpútať od nemocničného prostredia, tak sme v roku 2008 začali chodiť aj sem, do Charitasu. Je to ako keby ďalšia misia – poslanie: priniesť trošku smiechu aj v tomto veku. A myslím, že to veľmi oceňujú a my to tiež veľmi oceňujeme, pretože sa od nich dokážeme strašne veľa naučiť.“
A čo musí spĺňať človek, ktorý chce byť zdravotným klaunom?
„Musí mať v prvom rade energiu, zapálenie, zmysel pre humor. Nie každý možno má vzťah k seniorom, preto sme aj taká akoby vyčlenená, špecializovaná geriatrická skupina – špecifickí klauni, ktorí chodia aj na geriatrie. Je to aj o tej láskavosti. A čo mi to dalo? Možno som taká empatickejšia. Čím je človek starší, tým viac cíti blízkosť s tým seniorským vekom. Takže možno toto mi dalo také väčšie porozumenie.“
O špecifikách tohto poslania sme sa dozvedeli:
„Tie deti skôr ‚zoberú‘ napríklad to, keď nemáme dnes dobrý deň, až tak to ‚neodčítajú‘, ako tí seniori, ktorí sú predsa len citlivejší, treba k nim pristupovať bližšie a citlivejšie. Veľa vecí má človek v sebe: buď ten spev alebo tanec, ktorému sa venuje, mávame aj geriatrické workshopy, kde sa v podstate učíme, ako pristupovať aj k jednotlivým postihnutiam – Alzheimer, demencia, rôzne stupne – to rozlišovanie, čiže trošku takej špeciálnej pedagogiky, aby sme ku každému klientovi vedeli pristupovať zvlášť a osobitne, tak mávame takéto školenia.“
Doktorka Anna Čechová v bratislavskom Domove seniorov Charitas pravidelne navštevuje príbuznú. Programy červených nosov zhodnotila nasledovne:
„No, je to úžasné, lebo im to spestrí deň, život. Je to trochu iné ako stále byť niekde na izbe alebo teda v spoločenskej miestnosti, takže ide o oživenie a veľmi pekné. Mne sa to páči. Ja ich obdivujem.“
Výsledky svojich stretnutí s pacientmi zhrnuli zdravotní klauni nedávno aj v pôvabnej knižke „Malé zázraky.“
