Juraj Hrabko: Opraty nezamestnanosti

O neutešenej situácii rokoval mimoriadne aj slovenský parlament. Keďže však schôdza bola zvolaná na žiadosť opozície, výsledok bol vopred známy a navrhnuté uznesenie neschválené. Pravdupovediac, aj keby bolo prijaté, nezamestnanosť by kvôli nemu určite neklesla a zamestnanosť nevzrástla. Opraty drží v rukách vláda a tá má vlastné predstavy, ako si s vysokou mierou nezamestnanosti poradiť. Je pritom pozoruhodné, keď na jednej strane – na margo mimoriadnej schôdze - tvrdí, že považuje za neprípustné odkladanie riešení a na strane druhej argumentuje tým, že parlament sa predsa bude o mesiac zaoberať Správou o aktuálnej situácii na trhu práce a opatreniach na jej zlepšenie, ktorú mu dodal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Pretože ak by vláda naozaj nechcela riešenia odkladať, tak by ich ani o mesiac neodkladala.

Neznamená to však, že v oblasti nezamestnanosti nič nerobí. Naopak, v posledných dňoch akoby roztrhla vrece v poskytovaní tzv. investičných stimulov. Ich podstatou je, že vláda bude platiť hlavne zahraničným firmám za vytvorenie pracovných miest. Cena takejto politiky je však otázna – na to, aby vláda mohla firmy stimulovať, musí najskôr peniaze niekomu alebo odniekiaľ vziať. Práve to sa nepáči opozícii, podľa ktorej ich berie domácim podnikateľom, živnostníkom a ľuďom pracujúcim na dohodu, pretože im zvýšila dane, odvody a upravila Zákonník práce tak, že vyhovuje viac zamestnancom, ako zamestnávateľom.

Nejde pritom o malé sumy – posledným príkladom je stimul pre novú drevársku firmu Grandwood Holding, ktorá má vytvoriť 390 pracovných miest. Od štátu dostane na jedného zamestnanca pomoc v sume takmer 55 tisíc eur.

Faktom je, že aj napriek kríze - čo je hlavný argument slovenskej vlády, prečo je nezamestnanosť taká vysoká - si viacero európskych krajín s ňou dokáže lepšie poradiť. Ako napríklad Nemecko, Dánsko, Rumunsko, Litva či Lotyšsko. Mám dôvod si myslieť, že kabinet Roberta Fica by mal predsa len viac načúvať tým, ktorí pracovné miesta vytvárajú ako tým, ktorí ich nevytvárajú a tým, ktorým za ich vytvorenie musí zaplatiť. A hlavne riešenia neodkladať ani o deň, nieto o mesiac.