Juraj Hrabko: Povodeň nepríjemná, ale zvládnutá

10. červen 2013

Povodňová vlna sa už zo Slovenska valí do Maďarska. Budapešť očakáva vyššiu hladinu vody v Dunaji ako v minulosti a oprávnene – taká bola totiž v roku 2013 aj v Bratislave.

Možno konštatovať, že Slovensko sa valiacej vode v Dunaji, Morave, Váhu či Hrone ubránilo. Hlavne preto, lebo vzniknuté škody sa týkajú iba majetku, nie aj ľudských životov. Aj škody budú zrejme nižšie ako v roku 2002, kedy prekročili hranicu 1,5 miliardy slovenských korún.

To, že sa vode podarilo ubrániť aj Bratislave, súvisí s ochranou, ktorú si hlavné mesto vybudovalo po povodni v roku 2002. Mobilné zábrany ukotvené niekoľko metrov pod zemou mali úspešnú premiéru a skúšku vodou vydržali. Aj pri hladine Dunaja, ktorá dosiahla presne 10,34 metrov, čo je o 7 metrov viac, ako je normál. Mestá pod Bratislavou ako Komárno či Štúrovo mali už hladinu, samozrejme, nižšiu, ale stále vyššiu ako pred jedenástimi rokmi.

Mobilné zábrany sú zároveň dôvodom, pre ktorý možno aj konštatovať, že vláda situáciu zvládla. Politický profit je vedľajší. Hoci súčasná vláda vedená Robertom Ficom sa predsa len snaží z povodne čo-to politicky vyťažiť, čo však patrí k prirodzenej agende politikov, rovnako ako ich ukazovanie sa na problémových miestach v maskáčoch. Nejde o nič neobvyklé a vláda to hlavne nepreháňa – jej členovia iba občas pripomenú, že to bola prvá vláda Roberta Fica, za ktorej sa zábrany začali stavať a ochrana Bratislavy pred Dunajom tak bola vybudovaná.

Živly majú moc ľudí priťahovať, voda nie je výnimkou a veľká voda priam pravidlom. Nábrežie Dunaja sa stalo pri stúpajúcej hladine akýmsi pútnickým miestom pre obyvateľov hlavného mesta, ako aj jeho návštevníkov. Bezpečnosť bola bokom a tak policajti museli postaviť zábrany aj voči nim a dostať ich tým do bezpečnej vzdialenosti od rieky. Treba podotknúť, že tak urobili nielen kvôli ľuďom, ale aj kvôli zábranám – podaktorí z nich si totiž chceli súčiastky zábran privlastniť, teda ukradnúť. Že tým zábrany poškodia im neprekážalo.

Samozrejme, že všetko nie je takpovediac tip-top, teda v úplnom poriadku. Zabrániť pohrome vodného živlu sa síce podarilo, ale odstraňovanie škôd potrvá dlhšie ako bude poškodeným príjemné. Nie je k dispozícii dostatok pomôcok, teda ani peňazí. To, že peniaze sú a budú ako sľubuje vláda je, dúfajme, pravda, pravdou je však aj to, že budú k dispozícii až po niekoľkých týždňoch, hoci sú potrebné teraz.

Mám dôvod si myslieť, že by bolo fajn, keby sa do najbližšej povodne podarilo vyriešiť práve túto vec – aby peniaze potrebné k odstráneniu škôd a návratu do normálu boli k dispozícii hneď ako sú potrebné.

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio

Více z pořadu

E-shop Českého rozhlasu

Víte, kde spočívá náš společný ukrytý poklad? Blíž, než si myslíte!

Jan Rosák, moderátor

slovo_nad_zlato.jpg

Slovo nad zlato

Koupit

Víte, jaký vztah mají politici a policisté? Kde se vzalo slovo Vánoce? Za jaké slovo vděčí Turci husitům? Že se mladým paním původně zapalovalo něco úplně jiného než lýtka? Že segedínský guláš nemá se Segedínem nic společného a že známe na den přesně vznik slova dálnice? Takových objevů je plná knížka Slovo nad zlato. Tvoří ji výběr z rozhovorů moderátora Jana Rosáka s dřívějším ředitelem Ústavu pro jazyk český docentem Karlem Olivou, které vysílal Český rozhlas Dvojka.