Marek Piaček
Marek Piaček
Marek Piaček (1972), slovenský skladateľ, flautista, dirigent, pedagóg. Od roku 1984 študoval hru na flaute súkromne u Vladislava Brunnera st. a na konzervatóriu v Bratislave (1986–1992) u Dagmar Zsapkovej. Jeho záujem o skladbu ho motivoval k štúdiu kompozície u Ladislava Burlasa a Ilju Zeljenku, ktorý sa neskôr stal aj jeho pedagógom na VŠMU (1990–1995). Doktorandské štúdium kompozície absolvoval symfóniou Nuntium Magnum v roku 1999. Popritom Piaček súkromne študoval elektroakustickú hudbu u Juraja Ďuriša v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu (pod jeho vedením vytvoril skladbu Flauto dolce ’91, ktorá získala prvú cenu na 13. súťaži skladateľov elektroakustickej hudby v Rusollo-Pratella roku 1991).
Zúčastnil sa na viacerých študijných pobytoch i kompozičných seminároch – Boswil vo Švajčiarsku (1990–1991), Nottingham Trent University vo Veľkej Británii (1993), študijný pobyt na Akademie für Neue Musik u Bogusława Schaeffera a Marka Choloniewskeho (1996). Jeho skladby odzneli o. i. na festivaloch Varšavská jeseň, Wien Modern, Wiener Festwochen, Melos-Ethos, Evenings of New Music, Musica Danubiana Ljubljana, Bratislavské hudobné slávnosti, Expozice nové hudby Brno, Letní škola Uherské Hradište, New-New Brno, Alternativa Praha, Opera Nova Praha a. i.
Pôsobí ako interpret, performer a improvizátor – od roku 1991 je členom Veni ensemble. Je spoluzakladateľom Malomestského komorného orchestra Požoň Sentimentál (1993) a Vapori del Cuore (1994). Okrem toho aktívne spolupracuje s experimentálnymi a improvizačnými zoskupeniami Mio-Mio, don@u.com, Voise Over Noise, Skuta & Piacek, Frutti di mare, diriguje improvizačný orchester Musica falsa et ficta. Jeho hudba vyšla zatiaľ niekoľkých CD nosičoch. Je autorom hudby k filmom Petra Kerekesa (Ladomírske morytáty a legendy, 66 sezón, Ako sa varia dejiny), Katye Krausovej Last Folio (2014), k animovaným filmom Ivany Šebestovej (Lionardo mio, Štyri), Kataríny Kerekesovej (Kamene, Mimi&Lisa).
Okrem svojej kompozičnej a interpretačnej činnosti pôsobí aj ako pedagóg (prednášal na Katedre mediamatiky na FHV Žilinskej univerzity, v súčasnosti prednáša na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, vedie workshopy improvizovanej hudby, filmovej a scénickej hudby pre deti a mládež), organizátor a dramaturg podujatí venovaných novej hudbe a ako režisér prenosov koncertov Slovenskej filharmónie.
V centre jeho skladateľského záujmu stoja multimediálne projekty syntetizujúce hudobný prejav a prvky naivného divadla. Využíva techniku koláže, citácie i alúzie. Na týchto projektoch sa často sám aktívne podieľa – ako multiinštrumentalista i ako vedúci hudobného naštudovania i samotného predvedenia. Spolupracoval s OZ PBlog v Považskej Bystrici – s viacerými súbormi realizoval Strojart pour l’Art v rámci festivalu Považské Strojartne (2011), koncert medzi sídliskovými panelákmi Rozkvet je rozkvet je rozkvet je rozkvet v rámci festivalu Rozkvet (2012). S Dychovým orchestrom Štós spolupracoval v roku 2011 na projekte Metropolis v rámci festivalu Kinobus – východná linka 2011. Je autorom opier Posledný let (s Egonom Bondym, 2001), Kráľ duchov (so Stanom Beňačkom, Martinom Ondriskom, Maroldom Langerom-Philippsenom a ďalšími, 2009), Kráľ duchov, Štós (s Dychovým orchestrom Štós, Stanom Beňačkom, Martinom Ondriskom, Maroldom Langerom-Philippsenom a ďalšími, 2012), 66 sezón (s Peterom Kerekesom, Martinom Ondriskom, 2012), APOLLOOPERA (s Martinom Ondriskom, 2013), 2'16" a pol: Vesmírna Odyssea (s detským orchestrom Stanica Žilina-Záriečie, 2014), rozhlasová opera Stručné dejiny vesmíru (s Martinom Ondriskom, 2015).
Jeho hudobná poetika vychádza z konceptu hudby ako udalosti.
„Hudba ako udalosť. Reaguje na premeny v chápaní hudobného diela ako celku, ale zároveň aj chápania zmyslu a významu jeho jednotlivých súčastí – udalostí, nech už sú nimi tóny, väčšie hudobné celky alebo dokonca najrôznejší ne-hudobný materiál ako napríklad text, hluk a pod.”