Sychravý vrchol Stimulu 2008

Mogwai live

V sobotu 15. listopadu se v divadle Archa uskutečnil další večer v znamení festivalu Stimul. Opět jsme měli možnost zažít vystoupení formací, které se v Čechách prezentovali vůbec poprvé - Mogwai, The Twilight Sad a Kierana Hebdena se Stevem Reidem. A že šlo o opravdu výjimečný zážitek, potvrzuje ve své reportáži i Zuzana Miháliková.

Organizátori festivalu Stimul si pre nás opäť pripravili naozaj skvelé delikatesy. V sobotu 15. novembra vystúpili v divadle Archa tri zoskupenia, z ktorých by ste ťažko vyberali headlinera. 

O úvod sa postaral Kieran Hebden, známy aj ako Four Tet, ktorý už tri roky spolupracuje s bubeníkom Stevom Reidom. Ten si svoje odbubnoval napríklad aj s Milesom Davisom alebo Jamesom Brownom. A to že to nebolo pre nič za nič a že napriek svojim 64-rom rokom je stále vo forme, dokázal aj v sobotu. Komunikácia s Kieranom Hebdenom fungovala, pričom bolo jasné, že ten kto má hlavné slovo je práve Steve Reid. Kieran Hebden už len sledoval tok jeho tónov a pozvoľna udával smer. 

Ako druhý chod nám boli ponúknutí škótski The Twilight Sad. Svojím minuloročným debutom Fourteen Autumns & Fifteen Winters si vyslúžili nálepku škótskeho exportného artiklu. V Arche sa snažili tomuto označeniu dať zadosť, čo im však až tak nevyšlo. 

Na koncerte sa objavilo dostatok ich priaznivcov, ktorí ich náležite podporili, čo dostalo speváka Jamesa Grahama trochu do roztomilých rozpakov. To sa mu podarilo aj pri druhom pokuse o komunikáciu s publikom, keď sa prejavil následok hrania koncertov každý deň v inom meste a vyjadril svoju radosť, že hrajú vo Viedni. Basgitarista Craig Orzel ho uviedol na správnu mieru a k ďalším rozsiahlym pokusom o preslovy už nedošlo. 

Poznávacím znakom speváka Jamesa Grahama je jeho škótsky prízvuk, ktorý sme si až tak dokonale nevychutnali, keďže bol často prehlušený ostatnými nástrojmi. The Twilight Sad ukázali ako by asi zneli Editors, keby išli viac do post-rocku. 

Organizačne bol festival Stimul zvládnutý, čo dokazovalo aj to, že sa dodržoval časový harmonogram, a tak po vystúpení The Twilight Sad sme nemuseli dlho čakať na hlavný ťahák večera. Škótska pätica Mogwai funguje už od roku 1995 a septebri im vyšiel už šiesty album pod názvom The Hawk is Hawling. Každým z nich vás Mogwai dokážu prekvapiť a osobne to mám u nich rozdelené na skladby, ktoré môžem veľmi a skladby, ktoré môžem menej. Pravdepodobnosť, že pri takomto počte albumov zahrajú práve tú vašu obľúbenú je pomerne malá, ale setlist bol zostavený tak, že na výnimočnom zážitku to neubralo. 

Očividne pozitívne naladení Mogwai si od začiatku robili s publikom čo chceli a to sa vďačne poddalo. Nechalo sa unášať uspávankami, a keď už spokojne chrochtalo blahom, prišiel nával ostrých gitarových tónov, ktorými prítomných rozsekali na kúsky. Celkovú atmosféru dopĺňalo trefné osvetlenie. Ako jediný vystupujúci večera Mogwai zaradili aj prídavok, ktorý si prítomní doslova vydupali. Pocit bytia na metalovom koncerte vyvolala skladba Batcat, ktorá bola vygradovaná do navrstvených výšin až tak, že mnohí v sále od blaha už nevedeli čo so sebou a úplne vypli kontrolky. 

Festival Stimul sa zase postaral o jedinečný hudobný zážitok na vysokej úrovni, ktorú v podstate môžeme očakávať už s kamennou istotou. A dobre nám tak.