Východiska: Skrytý pôvab nepočuteľných zvukov

Ako mnoho hudobníkov z východnej Európy, vyrastajúcich počas socializmu, aj Audrius začínal počúvaním ilegálne šírených kazetových nahrávok západnej hudby. Postupne sa od AC/DC prepracoval až ku Slayer a potom ku black metalu Bathory, alebo Burzum. Na black metale sa mu najviac páčili intrá piesní, a tak sa neskôr dostal ku industriálu ako Lustmord, alebo Current 93. Vtedy sa Audrius stal bubeníkom svojej prvej kapely – litovského kultového pagan-black projektu Poccolus.

“Na skúškach sme začali čoraz viac improvizovať. Nastal moment v ktorom sa improvizvané, rituálne zvuky stali zaujímavejšie ako jačavé vokály a hlasné gitary. A tak sme vytvorili Sala.”

Sala je projekt, pod ktorým Audrius vydáva nahrávky doteraz. Je to sčasti sólový a sčasti kolaboratívny projekt. V litovčine slovo Sala znamená ostrov. Názov si podľa Audriusa vybrali, pretože vystihuje spôsob, akým kolektívne fungujú. Projekt nemá stále zloženie. V posledných rokoch však Sala znamená skôr Audriusovú sólovú tvorbu. Ako viac-členná formácia existuje len na koncertoch, ktoré su improvizované.

Audriusovi podľa vlastných slov terénne nahrávky vyhovujú, pretože je introvert. Proces počúvania sa pre neho stal istou formou meditácie. “Je to akoby som sa prostredníctvom zvuku spájal s nejakým “duchom” miesta, alebo objektu. Používam konvenčné, binaurálne a kontaktné mikrofóny, hydrofóny, zberné cievky. Milujem bastlenie a mnoho mikrofónov som si spravil sám. Najviac ma zaujímajú “nepočuteľné” zvuky, takže pre mňa hrajú veľkú úlohu kontaktné mikrofóny. Niekedy z nájdených materiálov a predmetov staviam inštalácie, ktoré nahrávam, ale celkovo dávam prednosť “čistému” zvuku.”

21 minútový track Aqua Radio, vyšiel na slovenskom vydávateľstve LOM, v rámci edície “Fields” venovanej terénnym nahrávkam. Aqua Radio, je zložené “z neupravovaných podvodných náhravok”. Zaujímala ma práve táto dynamika, medzi 'pôvodným' a 'autorským', zvukovým dokumentom a jeho strihom, a ako ju Audrius vníma v kontexte terénnych nahrávok.

“Mapa nieje teritórium. Každý záznam je subjektívny. Ani tie najlepšie mikrofóny nemôžu zachytiť zvuk taký aký je. Umelecký aspekt je stále prítomný a nedá sa mu vyhnúť. Verím, že tieto zvuky môžu byť dokumentom, ktorý poslucháčoví dáva určitú informáciu, a to aj v prípade, že informácia je predaná prostredníctvom mojich mikrofónov, počítača a môjho strihacieho softvéru.”

Nahrávka Aqua Radio je výsledok experimentu s výrobou vlastného hydrofónu. Hydrofón použitý na nahrávke bol spravený z obalu od krému Nivea a dvoch kontaktných mikrofónov. Vypočuť si ako znie litovský rybník cez škatuľku od Nivei môžte na bandcampe labelu LOM.

ENG
Lithuanian musician Audrius Šimkūnas released his new record Aqua Radio on the Slovak label LOM. The field recording captures the sonics of underwater life in an local pond.

As many other musicians from Eastern Europe, that grew up during socialism, also Audrius started with listening to illegally spread cassette bootlegs of western music. From AC/DC, he went through Slayer until discovering black metal of the likes of Bathory or Burzum. The thing he liked the most about black metal, were the intros of the songs. His affinity towards atmospherics led him to discover industrial projects like Lustmord or Current 93. It was then, when Audrius became the drummer of his first band – the Lithuanian cult pagan-black project Poccolus.

“We started to improvise more and more at our rehearsals. Then came a point when this improvised / ritualistic sounds became more interesting than shrieking vocals and roaring guitars. And so we created Sala.”

Sala is the name under which Audrius releases his recordings. The name of the partly solo, partly collaborative effort, means 'isle' in Lithuanian. It was chosen, because it resembles the way how Sala collectively works. Sala doesn't have a steady membership, and their concerts are improvised. In the recent years Sala means predominantly Audrius's solo work, and as a collaborative effort it exists only during live shows.

According to Audrius, field recording suits his introverted nature. Listening has become a meditation of sorts for him.

“This is a kind of meditation .. contacting through the sound with some kind of the “spirit” of the place or object. I use conventional, binaural and contact microphones, hydrophones and pick-up coils. I love DIY stuff, and many microphones are made by myself. My special interest are “unheard” sounds, and contact microphones play a big role in this. Sometimes I build “installations” from found materials or objects, but, on the whole, I prefer “pure” sound.”

The 21 minutes long track Aqua Radio was released by the Slovak label LOM, as part of his “Fields” edition, dedicated to field recordings. Aqua Radio is composed of “non-processed hydrophone recordings”. I was interested in Audrius's take on this dynamics, between the artistic/editorial and documentary dimensions in the context of field recordings.

“The map is not a territory. Every recording is subjective. Even the best mikes do not capture the sound as it is. That means, that artistic aspect is ever-present. You cannot hide from this. But I believe that these sound documents may give some information to the listener, even if this information is channeled through my microphones, my computer, my editing software.”

Aqua Radio is a result of an experiment to create a DIY hydrophone. The one used on the recording was done from the Nivea cream case and two contact microphones. To hear how the underwater life of an Lithuanian pond sounds like visit the bandcamp page of LOM.