Velikonoční procesí zastavilo na týden život Španělů

Procesiones de Semana Santa - teda Veľkonočné procesie. Všetko sa v Španielsku tento týždeň krúti okolo nich, a najmä v mestách na juhu krajiny paralyzovali život takmer sedem dni. Deti nechodili do školy, dospelý mali voľno od polovice týždňa. Pre kresťanov je Semana Santa popri Vianociach najdôležitejším sviatkom roka.

V týždni po kuarezme, od Kvetnej nedele, sa ulice naplnia tzv. Pasos alebo trónos - teda podstavcami s podobizňou Ježiša a svätej panny. Vzácne umelecké diela nosia na chrbtoch a pleciach ľudia z náboženských spoločenstiev. Ambrosio je jedným z nich.

"Áno všetci nosievame na chrbtoch podstavec so svätými - veľkí i menší chlapi. Hoci tí väčší nosievajú v procesiách najmä tróny s Kristom, pretože tie bývajú nižšie. Tí menší chlapi mašírujú pod Panenkou Máriou, lebo jej trón je vyšší. Je to preto, aby pasos ľahšie prešli popod elektrické vedenie a rôzne káble vedúce nad ulicami," vysvetľuje mi Ambrosio.

Ľudia, čo sledujú procesie v uličkách a na námestiach miest, vidia pod trónmi trčať chlapom iba nohy asi do pol lýtka. Vnútri pod niekoľko stokilovou záťažou je poriadne teplo. Po bokoch trónov je totiž spustená ťažká zamatová látka. A chlapov vnútri býva natlačených plece pri pleci aj zo päťdesiat.

Ambrosio mi vysvetlí, že on bol "costalero" - teda nosič - niekoľko rokov. Vždy vo štvrtkovej procesii. Tá každoročne znázorňuje posledné okamihy Ježišovho života predtým, ako ho na veľký piatok ukrižujú.

Ambrosio sa tohoročným procesiám však prizeral len ako divák. Pre zranenie na chrbte musel s aktívnou účasťou vo veľkonočných sprievodoch prestať. Ich nácvik si však pamätá dobre: "Asi tak tri mesiace pred Veľkou nocou sa začína nacvičovať, väčšinou v sobotu. Vlastne už od Vianoc sa na procesie pravidelne pripravujeme."

To platí nielen pre nosičov svätých relikvií, ale i pre hudobný sprievod. Všetci bubnisti, či trubkári musia byť členmi jednotlivých spoločenstiev. A každý rok sa na slávnosť dobre pripraviť. Najmä návštevníkov Španielska na sprievodoch však najviac zvyknú zaujať tzv. penitentes - teda ľudia oblečení v dlhých tunikách a so špicatými kuklami na hlavách, z ktorých im je vidno cez otvor vidno len oči - ako katom.

Penitentes držia v rukách dlhokánske zapálené sviečky. Na asfalt z nich padá roztápajúci sa vosk. Prizerajúci sa domáci sa pri pohľade na týraného a ukrižovaného Krista prežehnávajú a modlia. Dym z kadidiel a sviec vytvára zaujímavú clonu, ktorá divákom často pokazí záber fotoaparátu na sochu Ježiša.

Ľudia si mučedníka fotografujú aj mobilmi. Malé deti sú fascinované zlatými a striebornými naleštenými svietnikmi a kvetovými ozdobami jednotlivých trónov. Procesie sa končia vždy na veľkonočnú nedelu. Znázorňujú Kristovo zmŕtvych vstanie a nanebovzatie. Potom sa už vzácne sochy opäť dostávajú do ticha a bezpečna španielskych kostolov a katedrál.

A mnoho z oddaných nosičov končieva na pn-ke či u lekára s rôznymi zraneniami chrbta. Na niekedy i 12-hodinové vyčerpávajúce procesie však dopustiť nedajú.