Víno z bodegy mířilo do Nového světa

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aké víno pili Kolumbovi námorníci? Mne na túto otázku, celkom nečakane, dala odpoveď návšteva starodávnej bodegy neďaleko andalúzskej metropoly Sevilla. Zašli sme si tam s priateľmi zakúpiť zopár fliaš vína, ktoré poznáme aj z obchodov, v domnienke, že priamo v bodege bude nákup lacnejší.

Náhoda chcela, aby sme tam natrafili na staršieho pána, súčasného majiteľa Bodegas Góngora. A on, José María Gallego Góngora, nám znenazdania poodkryl závoj histórie.

"Pôvod týchto vínnych pivníc je úzko spätý s objavením Ameriky a následnými dobyvačnými plavbami. Vtedy totiž ohromne stúpol dopyt po víne. Sevilla sa stala hlavným mestom takzvanej Západnej Indie. Všetky lode do Nového sveta vyplávali odtiaľto. Ich povinnosťou bolo, aby aspoň tretinu nákladu, ktorý viezli, tvorili produkty priamo z oblasti Sevilly," vysvetľuje nám José María Góngora.

Spomenuté produkty, ako hovorí, boli najskôr hlavne zelenina a ovocie. Už pri prvých cestách však námorníci museli čeliť nečakanému problému. "A tým bol problém s pitnou vodou. Nevedeli totiž, ako ju skladovať. Rýchlo sa im míňala a tiež kazila. Nemali čo piť. Až potom prišiel niekto na nápad vodu zmiešať s vínom. Náročné a dlhotrvajúce plavby sa tak stali nielen príjemnejšie, ale posádka hlavne mala dostatočnú zásobu tekutín," hovorí José María Góngora.

Víno sa stalo také populárne, že v roku 1505, teda 13 rokov po prvej výprave Krištofa Kolumba, nariadili Kráľovským dekrétom, aby k zelenine a ovociu do lodí pribudli i sudy s bielym vínom. Tvorili už celú tretinu nákladu, a boli pravdaže z okolia Sevilly. Aj z miesta, kde dodnes stoja Bodegas Góngora.

Vstupní brána do sklepů Bodegas Góngora|foto: Bodegas Góngora

José María starostlivo opatruje pradávny dokument, takzvane Privilégium, ktoré jeho predchodcov oprávňovalo dodávať víno lodiam, ktoré pendlovali medzi Sevillou a novým kontinentom. Hoci to už bolo dávno po objavení Ameriky, avšak kolonizačné cesty naďalej pokračovali ešte takmer dve storočia.

"Moji predchodcovia získali tieto vínne pivnice v roku 1682. Ja som členom už siedmej generácie vinárov. Bodegu založil Rafael de Góngora y Arando," hovorí José María a pridá, že Góngorovci boli dlhovekí a ženili sa neskoro. Preto je tých generácií len sedem. Ale už predtým, na mieste súčasnej bodegy, existovali pivnice a hacienda s názvom Pata de hierro.

Ešte predtým, po reconquiste Sevilly kresťanmi, mala Bodega názov San Rafael. Ostatne víno z oblasti sevillského Aljarafe chutilo už i Rimanom a po nich Arabom. Nuž a rodina Gongorovcov vo vinárskej tradícii pokračovala v úseku dejín, ktoré poznáme ako objavovanie a neskôr kolonizácia Ameriky. Sevilla bola totiž centrom obchodu s Novým svetom až do roku 1717.

Aký je vlastne rozdiel medzi vínom, ktoré pili námorníci zo Sevilly, Triany a okolia, a tým, na ktorom si pochutnávame dnes? "Pravdaže, je v nich rozdiel. Pretože tie dávne, keďže sa riedili vodou, mali vyšší stupeň alkoholu. Aj takých 17-18 percent. Boli to biele vína. Z hrozna odrody Garrido fino. Pestujeme ho tu dodnes, lebo v tejto oblasti sa vždy dorábali biele vína, nikdy nie červené," vysvetľuje nám don José María Góngora a pozve nás na koštovku bielych suchých vín. V tichých pivniciach tu dozrievajú už celé stáročia.