Maďarští bodyguardi slaví čtvrt tisíciletí
Tělesnou stráž měli v Uherském království všichni panovníci a magnáti od začátku, ale ve státem organizované podobě existuje ochrana ústavních činitelů právě 250 let. Císařovna Marie Terezie založila v roce 1760 takzvanou Uherskou šlechtickou tělesnou stráž. V Budapešti si tuto událost připomněli dokonce výstavou, a to v budově parlamentu, který je jedním z hlavních polí působnosti této speciální jednotky maďarské policie. V maďarském parlamentu je ochrana politiků, objektů, uherské královské koruny, ale i ozdobná funkce stráže na jednom místě.
Po budapeštianskej ulici sa často preháňajú kolóny áut sprevádzajúcich zahraničného či domáceho štátnika. V autách sedia aj ochrankári. S mnohými sa zdravím. Veď tu pôsobím už celé veky. Poznám "chlapcov", pravda, zostarli aj oni, možno aj pribrali trocha, no pôsobia rovnako "strašidelne", presnejšie neoblomne, odhodlane, dakedy až odstrašujúco.
Tí mladší sú tvrdší. Často mi bránia hoci aj v tom, aby som držal svoj mikrofón blízko premiérových úst. A videl som aj to, ako bodyguard kopol kameramana tesne pod koleno, aby už nemohol byť taký dotieravý.
Sú to zväčša muži ako skriňa, a okrem tvrdého pohľadu ich možno rozoznať vďaka slúchadlám v uchu, odkiaľ im vedie špirálový káblik pod golier saka. Ich predkovia mali iba šabľu a peknú uniformu. A bol to, samozrejme, tiež výber toho najlepšieho. Člen "šľachtickej telesnej stráže" musel mať minimálne 185 centimetrov, musel mať šľachtický pôvod, musel vedieť tancovať, spoločensky sa správať, konverzovať slovom, okrem ovládania bojového umenia musel byť aj vzdelaný. Táto služba trvala vtedy päť rokov.
Revolúcia roku 1848-49 zmietla aj tento monarchistický inštitút. Obnovili ho roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Túto druhú etapu vystriedala tretia po Trianone, keď regent Miklós Horthy založil v kráľovstve bez kráľa Maďarskú kráľovskú telesnú stráž. Za socializmu to bola parlamentná a vládna stráž, v súčasnosti sa nazýva jednotka Republikovým strážnym plukom.
Šéfom parlamentnej poriadkovej služby je László Parló, ktorému som predtým pripomenul, že sa tu, v "dome vlasti", aj strieľalo. Kde bola vtedy slávna telesná stráž? Hovorí, že atentát na predsedu vlády Istvána Tiszu 7. júla 1912 bol jedinou negatívnou historickou udalosťou spojenou s parlamentom.
"Vtedajší predseda snemu, ktorým bol samotný premiér, presadil vzápätí rozhodnutie, podľa ktorého ani do budovy parlamentu, ani do rokovacej sály nemožno vstupovať so zbraňou. Odvtedy musíme udržiavať poriadok bez zbrane, silou ducha a slov," pripomína László Parló.
Ale vráťme sa k dejinám. Po výstave, ktorú práve otvorili v parlamente, nás sprevádza generálny riaditeľ vojenského múzea, generálporučík József Holló. "Striedali sa králi a cisári, pustošili svetové vojny, a tieto historické udalosti často menili aj poslanie telesnej stráže. A keď sa dostávame na koniec 250-ročného obdobia, čiže do dneška, môžeme si všimnúť, že výzvy sú v dôsledku rôznych teroristických aktov, miestnych vojen stále väčšie, a tak stále sa zvyšuje aj dôležitosť ľudí, ktorí chránia hodnoty a život demokraticky zvolených najvyšších štátnych predstaviteľov," hovorí.
Je nesporné, že bezpečnosť týchto osôb je a aj bola vždy kľúčová. Veď keď telesná stráž zlyhala, viedlo to aj ku svetovej vojne, pripomína generálporučík sarajevský atentát na nástupcu trónu Františka Ferdinanda, čo poslúžilo ako casus belli (pozn. red.: incident, událost nebo skutečnost postačující jako důvod k vyhlášení války).
A keď už sme pri latinčine: Semper Fidelis - celých 250 rokov to bolo a aj dnes je hlavným heslom štátnych ochrankárov: vždy verný.
Zvětšit mapu: budova maďarského parlamentu
