Guláš u Maďarů vyhořel, boduje slepičí vývar

Maďaři si v minulých letech volili svou nejoblíbenější knihu, spisovatele nebo básníka. Samozřejmě každé čtyři roky, stejně jako za dva týdny, si volí nejmilovanější politiky. Před velkým hlasování o složení parlamentu však musí podstoupit možná ještě těžší zkoušku. Těžší proto, že v ní nebylo žádné omezení a vybírat mohli z nekonečného množství, totiž jídel. Volili tedy nejoblíbenější jídlo, hned tři chody – polévku, hlavní jídlo a dezert. A zrodilo se překvapení, protože guláš, perkelt nebo paprikáš se na stupínek vítězů vůbec nedostaly.

Ja by som tresol rovno do leča! Poďme hneď na absolútneho víťaza. Slepačiu polievku á la Újházy obľubuje každý tretí Maďar. Teda nie guláš či držkový perkelt! No toto! Ale nezastavujme sa. Musíme toho porozprávať ešte veľa. Tento slepačí výtvor zvíťazil - logicky - aj v kategórii polievky.

László Barta z čárdy neďaleko Budapešti a div nie ako farár v kostole rozpráva o tom, že polievka je spojená s menom známeho herca z prelomu 19. a 20. storočia Edeho Újházyho. On si recept vymyslel. Ostatní velikáni maďarského umeleckého života potom tento recept opisovali s pôžitkom.

V origináli bol potrebný dobre starý kohút, lebo v jeho svalstve sa nahromadila chuť dávnych milostných búrok, recituje ďalej Laci bácsi. Tri dni sa muselo mäso variť, kým sa nesplynulo so zeleninou a najmä s legendárnym zelerom. Osobitne bolo treba dávať pozor na to, aby sa nezapatrošil drdol kohúta a iné špeciálne časti jeho tela ako symboly mužstva. A tak ďalej, a tak ďalej... Je to proste poctivá slepačia polievka so zeleninou a tenulinkou cestovinou. Tu spomeniem, že medzi polievkami skončil na druhom mieste fazuľový guláš a až na treťom halászlé, slávna rybacia polievka.

Kategória hlavné jedlá - 1. miesto... plnená kapusta. Hoci sa Maďarov v internetovej ankete nepýtali, ktorá, aká, odkiaľ. Proste plnená kapusta. V listoch kapusty zabalené mleté okorenené mäso, s červenou mletou paprikou, uložené na plechu či v kameninovej mise, medzery vyplnené prípadne kyslou kapustou, kusmi klobásy a slaniny, to všetko obliate smotanou a zapečené v trúbe. To je základný recept, ktorý možno kombinovať všelijako.

Na druhom mieste sa ocitlo drobné bravčové mäso s cesnakom na brašovský spôsob a na treťom môj favorit, najľudovejšie a najsrbskejšie maďarské jedlo: lečo. Podľa mňa by si zaslúžilo osobitnú reláciu, ba čo viac, celý seriál či rovno knihu.

Zhodou okolností práve teraz, vo finiši tejto celonárodnej gastronomickej súťaže sa dostalo Maďarsku mimoriadnej medzinárodnej cti. Presnejšie ide o konkrétnu budapeštiansku reštauráciu, ktorá získala vôbec prvú takzvanú Michelin hviezdičku.

Znalci vedia, že je to azda najvyššie gastronomické uznanie, vďaka ktorému sa daná reštaurácia dostane do turistického sprievodcu Michelin. V našom regióne má takúto hviezdičku len reštaurácia pražského hotela Intercontinental.

Nevadí, že tá budapeštianska reštaurácia sa volá Costes, šéfkuchár je Argentínčan a väčšinu surovín dovážajú z Francúzska. Sláva, je naša, zvolávajú Maďari a na všetko odhodlaní a všetkého schopní gastroblogeri spokojne mľaskajú.

Ľúbi sa mi tento pohľad, najmä to, že nech ide o akékoľvek jedlo, podstatná je kvalita surovín. Ja už roky bojujem na trhu so zeleninárom, ktorý koncom leta predáva napoly zhnitú papriku a rajčiny - akože - na lečo. Nie, aj lečo musí byť z mäsitej, chrumkavej, praskajúcej papriky a iba napoly mäkkej, tmavočervenej, šťavnatej paradajky.

Chcem však povedať to podstatné: rád si zájdem do reštaurácie Costes, ale dnes som na obed dostal chuť na lečo.

autor: gmp
Spustit audio