Na Krku si opatrují starou desku popsanou hlaholicí
Hlaholit zřejmě umí každý, ale číst hlaholicí nebo jí jen rozumět si vyžaduje dlouholetá studia. V polovině 19. století toto staroslověnské písmo neuměli číst nebo dešifrovat ani mnozí slavní slavisté. Zato věděli, že každá památka s tímto písmem je vzácná a dokládá vzdělanostní úroveň starých Slovanů. Několik takových textů našli v Chorvatsku, hlavně na ostrově Krk. Z nich je nejznámější takzvaná Baščanská deska z konce 11. století, o které dal zvěst celému světu Pavol Jozef Šafárik.
Veru nie, natrápil som sa so štúdiom hlaholiky dosť na univerzite. Ale pod rukou slávneho profesora Jána Stanislava som sa celkom dobre naučil rozoznať písmená, ktoré vytvoril z dvojice Cyril a Metod ten druhý. No a ja zhruba 1120 rokov po zrode tohto písma v rámci záverečných štátnic som úspešne prečítal a interpretoval úryvok z hlaholského staroslovienskeho textu.
Vtedy som si myslel, že to je v mojom živote naposledy. Mýlil som sa. „Az, v ime otca i sina i svetago duha, az, opat Držiha, pisah se o ledine juže, da Z-V-nimir, kralj hrvatski v- dni svoe v- svetuju Luciju...“
Tak toto je napísané, prosím pekne, na kamennej tabuli, ktorej originál je v Záhrebe. Iba kópiu nechali na mieste nálezu v kostole Svätej Lucie na juhu ostrova Krk. Teraz by som mal hádam preložiť, čo som to vlastne hlaholil.
Takže: „Ja, v mene otca, syna i ducha svätého, ja, opát Držicha, napísal som toto o lúke, ktorú dal Zvonimir, kráľ chorvátsky, svojho času, Svätej Lucii...“
Keď zvážime, že toto vytesal nejaký majster do tabule z kameňa okolo roku 1100, tak to je, povedal by som, veľmi vzácna slovanská, v rámci toho chorvátska jazyková, ale aj historická pamiatka. Samotná tabuľa oddeľovala oltárnu časť kostola svätej Lucie od modliacich sa veriacich. A mne bolo mimoriadnym potešením pozerať sa aj na vernú kópiu.
Pekná a milá strážkyňa tohto pokladu je Dana Kružičová. Hovorí, že platňu objavil roku 1851 chorvátsky vedec Kukljevič-Saksinski. Počuli ste však meno Pavla Jozefa Šafárika. Je tu v malom múzeu aj jeho fotografia, pretože už ako dejateľ v Prahe roku 1853 bol vôbec prvý, ktorý o tejto hlaholskej jazykovej pamiatke na ostrove Krk napísal článok a dal vedieť svetu, že Baščanská platňa existuje. Ešte nevedel, čo tam je napísané, text rozlúštil profesor teológie z tohto ostrova Ivan Črnčič až neskôr, roku 1865.
Prvým vedcom, ktorý oznámil svetu aj obsah textu v hlaholike, bol pre zmenu český filológ, profesor slavistiky v Záhrebe Václav Leopold Gajtler. „Bola to v tom čase obrovská senzácia v národnom chorvátskom, v slovanskom, ale aj celosvetovom meradle. V treťom riadku textu je totiž jasne napísané meno chorvátskeho kráľa Zvonimira. Čiže je to hodnoverný dokument o tom, že Chorvátsko bolo začiatkom 12. storočia kráľovstvom, ako mnohé iné krajiny v stredoveku. Neskôr svoju samostatnosť stratilo, no dnes je to napravené,“ vysvetľuje Dana Kružičová.
Podobné pamiatky sú ešte aj inde na chorvátskom jadranskom pobreží, dokonca aj v meste Krk. Ba čo viac, tá je aj staršia než baščanská platňa, ale má smolu. Je iba fragment. Nie takáto ucelená jednotka so súvislým starochorvátskym textom napísanom v hlaholike.
Vyzývam každého, kto by mal cestu okolo, aby sa zastavil tu, v Jurandvore pri Baške, na južnom cípe ostrova Krk.
Zvětšit mapu: kostel svaté Lucie v chorvatském Jurandvoru
