V maďarském hlavním městě pořádají Bratislavský piknik
Nový Leopoldov je jako vesnička uprostřed světového velkoměsta. Její obyvatelé jsou uvědomělí a velmi se s ní ztotožňují – zkrátka jsou to velcí patrioti. Svou čtvrť milují hlavně pro její atmosféru nebo snad filozofii, která by se dala shrnout dvěma slovy – srdečná otevřenost.
Jednou do roka zvou dokonce všechny na piknik, aby ostatní tuto atmosféru zakusili. I Gregor Martin Papucsek na Bratislavský piknik vyrazil. Ovšem ne do slovenské metropole, ale do Budapešti. Nový Leopoldov je totiž její čtvrť, která má dokonce svoji vlastní hymnu.
Najradšej by som iba púšťal túto muziku – tá totiž vyjadruje atmosféru celej štvrte. Ale pár slov o nej predsa musím povedať, veď ako k tomu prídu obyvatelia tejto časti Budapešti, aby si tu robili Bratislavský piknik?
Jednoducho – srdcom tohto obvodu, hneď na brehu Dunaja, severne od Margitinho mostu na ľavom brehu rieky, je „Pozsonyi út“, čiže Bratislavská ulica. Jej okolie sa nazýva Nový Leopoldov. Preto nový, lebo pôvodný Leopoldov, to je vládna štvrť s parlamentom a inými budovami. A prečo Leopoldov? Lebo tak sa volal rakúsky cisár Leopold I., po ktorom štvrť pomenovali.
V Budapešti je aj Jozefov, Alžbetín, Terezín, Franzstadt, a tak. A Maďari – ako ináč – pomaďarčili si mená cisárov pánov. Tak sa stal z Leopolda Lipót a z Nového Leopoldova Új-Lipócia. Ale to je už zdrobnenina.
„Je to vlastne ako dedina,“ hovorí hrdo jeden z hlavných organizátorov pikniku Péter Kövesdi, mimochodom náš kolega, môj starý priateľ novinár. Momentálne šéfuje Nezávislej spravodajskej agentúre, ale z novinárčiny sa nedá vyžiť ani v Maďarsku, tak s manželkou na tejto ulici prevádzkujú „horko-sladkú“ čokoládovňu, ktorá je vychýrená v celej Budapešti.
Péter sa tu narodil, tu vyrástol a teraz tu podniká. A vysvetľuje pointu tohto pikniku: Miestni obyvatelia a majitelia obchodíkov hostia pod holým nebom – nie na deke, ale pri stole – po celý deň všetkých, ktorí sem prídu, jedlom i pitím, najmä však zábavou, ako sa na poriadny piknik aj patrí.
Oáza pri Dunaji s pohľadom na Margitin ostrov, s parkom, so stromami, malými obchodíkmi, z ktorých sála prastará atmosféra šťastných mierových čias, alebo ďalej s kóšer-predajňami. Silný židovský element však pripomínajú aj starožitnosti, klobučník, aký už inde ani nejestvuje, alebo staromódny krajčír.
Nezabúdajme na galérie, je ich tu na tucty, nie však tuctových. No a hlavne sú tu krčmičky, terasy, reštaurácie a domy zo začiatku minulého storočia nie vyššie ako štyri poschodia. Akurát tu nežijú poľnohospodári, ale dobrá stredná vrstva budapeštianskej society, ktorá miluje fidlikanta na streche.
To je už vyvrcholenie pikniku, na javisku populárny Budapest Klezmer Band, spieva herec, ktorý aj v divadle hrá Tovjeho, mliekara z Anatevky, a ako ráadáš – prídavok – spieva aj v jidiš.
Pred chvíľou spieval, teraz je tu v próze – herec Tamás Dunai prirovnáva túto „novú Lipóciu“ k Montmartru v Paríži: „V Prahe by to nebolo celkom Václavské námestie, ale povedzme bočná ulička – plno stromov, pivárne, krčmičky, móda, umelci, dobrý pocit, dobrá nálada, každý sa pozrie druhému do očí, podajú si ruky a pozdravia sa. Dobre to padne!“
Zvětšit mapu: čtvrť Nový Leopoldov, Budapešť
