Bezdomovci v Římě nemají o dobré jídlo nouzi

„Každý den sem můžeš chodit na snídani, na oběd… Dostaneš knížku, kde je napsáno, jakou pomoc nabízejí,“ ukazujú mi Laco a Bohdan. Čech a Poliak, ktorí sa stali súčasťou rímskeho mikrosveta bez strechy nad hlavou. Obyvatelia ulice, pochôdzkari miestnych charít, vývarovní či kúpeľní – pre tých, čo sú na ne odkázaní. Lebo Rím sa stal domovom tisícoviek ľudí bez domova, takzvaných barbóne.

Barbóne od slova barba – brada. Ale Laco a Bohdan sú bez nej, oholení a celkom slušne oblečení. Nemožno povedať, že by v ich spoločnosti trpel nos. Zastihol som ich na jednej z ich pravidelných pochôdzok za žemľou, kávou či kusom nejakého oblečenia. Teraz pri rímskej bazilike Dvanástich apoštolov.

Pri bazilike Dvanástich apoštolov totiž každý prvý a tretí utorok v mesiaci skupina dobrovoľníkov dáva svoj čas miestnym bezdomovcom, ale aj ľuďom v materiálnej núdzi. „Tachino o mortadella?“ Šunkovú, alebo so syrom? Asi dve stovky bezdomovcov, ktorí čakajú v nepokojnom zástupe, si môžu medzi obloženými žemľami dokonca vybrať.

Do tašky, či vozíka – lebo v zástupe sú aj staršie Rimanky s nákupnými vozíkmi – dostanú aj balík ryže, nejakú tú konzervu… A v iných dverách aj ošatenie. „Pravidelne ich tu mávame okolo dvesto. Prichádzajú najmä bezdomovci, ale stále častejšie aj mnoho starších vdov, hendikepovaní,“ hovorí mi pracovnica charity.

Staručký Francesco, ktorý stoji v zástupe, hovorí, že je tu, lebo stratil prácu. „Chodia tu mnohí. No hlavne cudzinci. Poliaci, Rumuni, zo všetkých strán a rás,“ popisuje. Domáci – teda Rimania a Taliani v núdzi a bez strechy nad hlavou – sú však akoby chórovo nespokojní s tým, že v uliciach Ríma a v zariadeniach charity majú cudziu konkurenciu.

Systémovo je to však podchytené až tak, že „barbóni“ majú dokonca svoju mapu. A Bohdan sa jej teší a ukazuje mi miesta, kde je možno sa najesť. Je ich naozaj mnoho, v centru, ale aj inde. Jeho kamarát Laco k tomu dodáva, že kto vie, môže si takto aj privyrobiť. Lebo v niektorých kostoloch dostávajú aj takzvanú offertu – peniaze.

A čo trápi našich rímskych bezdomovcov? Ich mobily, lebo sa nachodia za zásuvkami na dobíjanie – riešia to v kostoloch či baroch. Spávajú pod stanom a hovoria, že v zime je im lepšie, lebo rímske leto je dobré len pre turistov.

Napriek všetkému je však v slovách Laca a Bohdana nostalgia za minulosťou. „Lepší je práce. Ať dají práci, ta pomůže. Tohle je chaos,“ vraví mi Laco. „Nie to život, jen prežívanie,“ uzaviera jeho poľský kolega.