Festival kukuřičného zrna na Istrii
Festival "bobič" ve vesničce Babiči. To není slovní hříčka, ale život přinesl tuto zvukomalebnou podobnost dvou názvů. Babiči - to je malá obec v Chorvatsku, na Istrijském poloostrově, kousek od Umagu. A "bobić"? To je zase zrno mladé kukuřice. Oba pojmy spojuje festival.
Rok čo rok po návrate z letnej dovolenky v Umagu som nútený konštatovať, že na tomto mieste Istrie je div nie každý deň, alebo prinajmenšom víkend čo víkend, nejaká "fešta". Oslavujú sa hľuzovky, mušle, rajčiny, špargle a iné veci na zjedenie.
Tento rok som navštívil, koncom júla, festival mladej kukurice, ktorá sa tu volá bobić. A takisto sa nazýva chutná polievka, ktorú pripravujú miestne taliansko-chorvátske kuchárky, alebo povedzme to jednoduchšie: Istrijčanky.
Hneď je tu napríklad Roberta Grasebartoličová. Je aj predsedníčkou talianskeho spolku v Lovrečici, ktorá spolu s Babiči a ďalšími, "párdomovými" osadami patrí k Umagu. Takže čo hovorí Roberta?
"Pripravujeme tu tradičné bobiči. To sa vezme klas kukurice, mladé zrná sa z neho odstránia a uvaria a vzniká tak dobrá polievka, dobrá maneštra, ako to my hovoríme."
Musím to trocha doplniť, na základe vlastnej skúsenosti: teda základom sú zrná z mladej kukurice, tie sa spolu s tmavou fazuľou osmažia na slaninke, alebo ešte lepšie na prerastenej istrijskej šunke, s trochou cibule, zmes sa podleje vodou a varí.
Riana Zachinja, predsedníčka turistického spoločenstva obce Lovrečica, jedna z hlavných organizátoriek tohto festivalu, vysvetľuje aj to, prečo sa spája Lovrečica s Babiči.
"Lovrečica je strediskom farnosti, je tam kostol, a to všetko na okolí patrí do tejto farnosti, takže kostol je v Lovrečici tesne pri mori, tu v Babiči je škola a futbalové ihrisko. Celá farnosť ma asi 600 obyvateľov. Lovrečica bola osídľovaná už za rímskych čias, našli sa tu pozostatky rímsky víl počas výstavby domov, a Babiči sú známe po prvej chorvátskej škole, ktorú tu založili okolo rokov 1914-15."
Nezabudli sme na feštu, ale ešte si vypočujme Robertu, ako hlavnú miestnu Talianku: "Zo 600 obyvateľov je minimálne 400 Talianov. Toto područie je premiešané, dvojjazyčné, máme tu plno miešaných manželstiev. Naši sú tu odjakživa, myslím Taliani, ale aj Chorváti sú naši, Istrijčania, prisťahovali sa zrejme cez more a tak."
Nechám sa poučiť, že miestna taliančina je nárečím nazývaným "istro-venoto", spisovnú taliančinu i chorvátčinu sa učia v základnej škole. Opäť Riana prevezme slovo. Je z miešaného manželstva. A keď sa jej pýtajú, čo je, Talianka či Chorvátka, odpovedá, že oboje. Akým jazykom práve myslí, takým jazykom hovorí.
Aj nám to bolo milé, porozprávať sa s takýmito dvoma šumnými Istrijčankami. No a konečne sa venujme trocha aj "fešte".
Tu už prevláda taliančina, hoci spíker všetko preloží skrátene aj do chorvátčiny, sem-tam aj do slovinčiny a nemčiny. V podstate už jazyky strácajú zmysel, pretože sa každý odovzdáva hudbe, spevu, tancu - no a samozrejme jedlám.
Ako napríklad balkánskej klasike, úžasným čevapčičiam, takzvaným "pržoliam", čiže na ražni praženým kotletám. A samozrejme, predovšetkým je tu "maneštra" z mladej kukurice. Veď sme v Babiči na "fešte bobići".
