Jak souvisí langoše s politikou? V Maďarsku o tom mají dokonce píseň
Pro Maďary znamená léto nejen sluníčko, vodu a relax, ale také langoše. Kynuté těsto smažené v oleji představuje v Maďarsku, a ostatně i v okolních státech, neodmyslitelnou součást dovolenkového jídelníčku. Maďaři ovšem langoše jedí samozřejmě celý rok a jejich obliba má pěkně dlouhou tradici.
Kým stál horúci langoš 10 forintov – to už bolo veľmi dávno – každý sa mohol vykašľať na vtedajšieho vodcu Jánosa Kádára, hoci skupina Buržoázni penzisti v známej „láááángošovej“ pesničke to vyjadruje trocha drsnejšie. Spieva ďalej o chladnúcom langoši za 20 a 50 forintov... A záver? Langoš je studený a stojí už sto forintov: vráť sa nám „kádárjános“.
Týmto drobným umeleckým kúskom som chcel vyjadriť vzťah malého človiečika k langošom a k politickému režimu. Mimochodom v Maďarsku sa medzi socialistických boháčov rátali okrem zelovocárov aj langošári, ktorí po sezóne pri Balatone si mohli kúpiť hoci aj auto.
Tak ako u nás pivo, v Maďarsku bol symbolom langoš a hovorievalo sa, že keď langoš zdražie, padne režim. Nuž, režim padol, no nie je vedecky dokázané, že to bolo v dôsledku zdražovania langošov. Navyše dnes vyjde aj na 300 forintov a viac, súčasný režim predsa veselo pevnie. Takže tieto súvislosti sú prinajmenšom spochybniteľné...
Na trhovisko pri bývalom Moskovskom námestí chodievam v sobotu už roky, a spomínam to len preto, lebo občas si dávam Marikine langoše, ktoré sú v Budapešti najlepšie. Aspoň podľa mňa. Inak každý človek v Maďarsku má svoju „langošáreň“.
K tej mojej chodí aj vo všedné dni ujko, ktorý nedbá, že ho oslovujem, rád mi potvrdí, že v širokom okolí sú tieto langoše najlepšie. Vždy tu stojí veľa ľudí, z videnia poznám aj ďalšieho chlapíka. Hovorí, že má najradšej langoš so smotanou a nastrúhaným syrom, no a trocha umazaný odpovie aj na zásadnú otázku, prečo je langoš dobrý: „Preto, lebo naplní žalúdok.“
Ženička z okolia priznáva, že vždy, keď príde na trh nakúpiť, dá si langoš, je to predsa hit. Teraz tu nie sú mladíci, zamestnanci z blízkych firiem, ale vídavam ich často okolo dvanástej, chodia sem na obed, dajú si hutnejšiu verziu aj so šunkou či klobásou a majú do večera pokoj.
Apropo. Langoš je jednoznačne slovo maďarského pôvodu, veď „láng“ znamená plameň, „lááángos“ zasa plamenistý, prípadne plamenník. A plamenisto, aj po toľkých rokoch, hovorí o langošoch Marika, pričom vstávajú deň čo deň o pol štvrtej.
Langoše predávajú od pol siedmej, vlastne po celý deň, kým je trh. Ak by sa náhodou stalo, že na pripravené langoše nečaká v rade nikto a vychladnú, buď ich dávajú lacnejšie, alebo potom vyložia pre bezdomovcov. Marika má jednoduché vysvetlenie, akúsi ars poeticu, prečo sa idú ľudia zblázniť za langošmi. Lebo maďarský človek vie, čo je dobré.
