Kdo zvítězí, ten maže. Olivovým olejem

Kdo maže, ten jede. To mohlo napadnout toho, kdo si přečetl, že cenou pro běžce na jednom z lidových běhů na jihu Španělska je olivový olej. Pro vítěze dokonce 15 litrů, pro druhého 10 a pro třetího pět.

Nádherné slnečné počasie, námestie s kostolíkom a radnicou a uprostred neho altánok, kde budú vyhlasovať víťazov. Nechýba oduševnený hlásateľ podujatia. Teraz vraví, že mladší žiaci, ktorí už sú na trati, sú rýchli ani formula jeden.

Desaťročný Jesús vyhráva svoju kategóriu, bežal kilometrovú trať. Decibely hudby zalievajú námestie plné bežcov a bežkýň všetkých vekových kategórií. Tí sa tu rozcvičujú, naťahujú a poskakujú.

Takto zhurta a naostro ma teda privítalo mestečko Mancha Real. Jeho biele domčeky sú účupené medzi nekonečnými hektármi olivových stromov.

Takmer 2000 bežcov

Mancha Real patrí do regiónu Jaén – svetového lídra v produkcii olivového oleja. Nuž a na ten olej si brúsim zuby aj ja! Ale ako sa tak rozhliadam vôkol seba, konkurencia bude tvrdá.

Muž so zachrípnutým hlasom, Juan Valenzuela z miestnej radnice, ma prekvapí, keď mi povie, že olivový olej ako cenu dávajú na tomto behu tento rok iba poprvý raz. Predtým dostávali víťazi iné ceny. A to sa beží už 24. ročník.

Olej z miestnej kooperatívy San Isidro je podľa pána Juana ľahodný. „Extra panenský, vhodný do šalátov i na varenie. Veľmi ho tu ľúbime,“ hrdo povie Juan.

Alfonso Fernandez z radnice chystá trofeje pro běžce

Starších účastníkov behu zatiaľ na námestí akosi pribúda. „Prihlásených je dokopy okolo 1900 bežcov,“ povie mi Alfonso Fernandéz zo športového odboru radnice v Mancha Real. „Domácich bežcov je do tisícky.“

Tentoraz bez oleja

Veru to je na 11-tisícové mestečko naozaj slušný počet, pomyslím si, zatiaľ čo sa už zberám na štart svojej kategórie. Odbehnúť musím takmer 6 kilometrov uličkami mestečka.

Podľa toho, čo som videla, niektoré sú poriadne strmé a trať je členitá. Je pravé poludnie a ja viem, že to bude fuška.

Čo vám budem hovoriť, išla som v týchto stupákoch dušu vypustiť. No predstava 15 litrov oleja sa mi rozplynula už pri prvom dvojkilometrovom okruhu. Pri druhom sa rozpustila aj tá o 10 a 5 litroch. Záverečný okruh som si želala už len nejako dobehnúť a milým miestnym obyvateľom, najma deťom, som aspoň z posledných síl mávala na pozdrav.

Veru nie som žiadna formula uno. A olej bude treba kúpiť tak ako vždy, v obchode. Poteším sa, aspoň keď zbadám, že vytúžené ceny prišiel odovzdať Fermín Cacho, olympijsky víťaz na 1500 m z Barcelony v 1992, kde bolo ešte naposledy spoločne pod jednou olympijskou zástavou aj Československo.

Vyhlašování výsledků v altánku uprostřed náměstí

Provinčné behy majú svoje čaro

Fermína tu dobre poznajú i tí menší atléti. Chlapci vedia, že Fermín je bývalý šampión. I keď trochu popletú, čo to vlastne Fermín povyhrával.

Zvykne si môj rovesník i dnes, 20 rokov po olympijskom triumfe, občas zabehať? „Ale áno, chodievam si zabehať, niekedy dokonca aj na tieto ľudové behy. Trénujem 4x za týždeň. Dávam si takých 40-45 minút. V lese, na dráhe i na ceste,“ povie Fermín. Každú chvíľu je ochotný sa s niekym odfotografovať či podpísať sa na pamiatku.

Nuž, i keď bez oleja a bez medaily, kolorit provinčných behov má svoje čaro. A určite nielen pre nás – vyslúžilých atlétov.


Zvětšit mapu: Mancha Real na jihu Španělska

autor: ľzl
Spustit audio