V Budapešti bojují proti předsudkům jídlem
S diskriminací, xenofobií a netolerancí se dá někdy bojovat pozoruhodně primitivními prostředky – ovšem v tom nejlepším slova smyslu. Zvlášť pokud pramení z neznalosti. Pokud jde o nedůvěru vůči Romům, je třeba začít jíst romská jídla. Tento názor si upevníte v Budapešti. Existuje tam antidiskriminační kuchyň, kde vás čeká pravá cikánská hostina.
Toto je už vlastne koniec celej mojej gastro-túry. Dvaja cigánski chlapci s celou perepúťou – bandou – ma odprevádzajú na ulici k autu a ja sa im snažím, akože, kontrovať. Náš spoločný spev je, povedal by som, vyvrcholením večera. Ale prečo vlastne predbieham?
Tu je začiatok. Hovorím s Krisztínou Nagyovou, ktorá to tu celé dnes riadi. Romani Platni, tak sa nazýva tato akcia. Znamená to „rómska platňa“, „rómsky sporák“. Čiže cigánska kuchyňa z bezprostrednej blízkosti.
Nie je to základná činnosť jej nadácie. Tá sa venuje niekoľkonásobne hendikepovaným deťom. V klubovni nadácie vytvorili kuchyňu a rozložili pár stolov.
Rád je každý, to je jasné, hovorí Kristína. Ani ju zastaviť nemôžem, keď ma zasväcuje do tajov cigánskej kuchyne: čo si varili takzvaní „beášski“ cigáni, to boli tí rumunskí, alebo „olašskí“ remeselníci, no a „Romungrovia“, čiže uhorskí či maďarskí Rómovia-muzikanti. Podrobnosti nechám na inokedy, teraz by som namiesto teórie prešiel na prax.
Typicky cigánske menu
V kuchyni velí teta Malvína, dôchodkyňa. Pomáhajú jej Éva, Teri a Baba. Nerómovia sú vraj zvedaví, ako varia rómske ženy. A potom tu jedia na plné ústa. Momentálne pri šiestich stoloch osemnásti, sú medzi nimi, vzácne, aj Rómovia. Od jari, odkedy táto špeciálna reštaurácia funguje, nemali reklamáciu nikdy.
O leče sa hovorí, že je typicky cigánske jedlo. Veď ho priniesli z Turecka do celej strednej Európy oni, čo teta Malvína možno ani nevie. Zato jej lečo s haluškami je údajne chýrne široko ďaleko. Dnes však na jedálnom lístku nefiguruje.
Začíname s cigánskym chlebom. Vyzerá to ako langoš, chutí ako pagáč, no a namáča sa v kačacej masti. Nazýva sa „bodag“. Hlavné jedlo bude mleté mäso a v tom zabalené lesné hríby, najmä dubáky. Príloha? Budú to „gance“, guličky riedkeho cesta vyvarené vo vode a bohato omastené.
A potom už ide dezert: šišky – koblihy, ktoré sa pri pečení v oleji samé obracajú, a to tak, že vyskakujú. Necigánim, sám som to videl.
Predsudky voči Rómom sa rozptyľujú
Takže tak. Nie je to fitnes menu, len čo je pravda, zato k nemu podávajú traja mladí Rómovia muziku a neskôr historik aj prednášku o dejinách Rómov. To všetko za 10 eur.
Pani Gertrúde z telekomunikačnej firmy to všetko chutilo. Určite urobí reklamu na pracovisku, večer presne splnil jej očakávania. Priznáva, že predsudky voči Rómom mala, ale dnes sa výrazne rozptýlili.
Veď to je podstata. To už hovorí opäť Krisztína. Ukázať cigánov z iného aspektu, zblížiť Rómov s Nerómami a tým aspoň trocha znížiť diskrimináciu.
Nie je to málo. A mne nezostáva len poďakovať, pomocou môjho rómskeho spolu stolovníka.
