V Seville se rozpoutala nekončící fiesta
Proč bylo tento týden v andaluské Seville zakázáno jejím obyvatelům a návštěvníkům spát? Konal se tam tradiční svátek jara, takzvaná férie. Je to sedm dní trvající zábava, neutichající fiesta, na které se tančí, zpívá, jí dobroty a popíjejí lahodná vína. Aprílová, dubnová férie se v metropoli Andalusie slaví už 162 let.
Spev, rytmické vytlieskanie, zvuky kastaniet, vlniace sa volány šiat a všadeprítomné sevillanas. Sevillanas, to je tanec, ktorý v perle Andalúzie - Seville, vie tancovať takmer každý. No nikomu nepristane lepšie ako práve andalúzskym krásaviciam počas Ferie. Tmavooké, s dlhými náušnicami, ozdobené náramkami a kvetmi vo vlasoch, cudzincovi evokujú historicky známu postavu Carmen. Práve takéto ženy a tanec, ktorý predvádzajú - mladé či staršie - sú esenciou ferie.
Aprílová Feria nerozlučne patrí k mestu už viac ako 160 rokov. Státisíce ľudí z celého Španielska a stále viac cudzincov a turistov prichádza v tomto období do Sevilly za zábavou a zážitkami. Feria, ľudová veselica či jarmok, vyzerá ako malé mestečko, v ktorom stojí vyše tisíc stánkov, alebo menších domčekov, takzvaných casetas.
Feria má svoju vysokánsku vstupnú bránu. Je vyzdobená desiatkami tisíc žiaroviek, v noci ju je vidno i zďaleka, a každý rok znázorňuje fragment nejakej významnej mestskej pamiatky. Uličky Ferie sú pomenované po slávnych toreadoroch a domčeky či casety majú svoje, často veľmi vtipné, názvy.
"V ktorej casete budete?" pýtajú sa ľudia už dlho pred začiatkom sviatku. V casetách sa potom stretávajú pri jedle, pití a pravdaže speve a tanci. Väčšina casiet je ale na sevillskej Ferii súkromných. A tak na to, aby ste sa dostali dnu, potrebujete tu mať známych. Ak ste prišli len náhodou, potom sa môžete uchýliť do stánkov verejných. Tie si stavajú jednotlivé mestské štvrte, či napríklad i politické strany.
Pôžitok však je už len i to, keď sa prizeráte neuveriteľnému defilé farebných dlhých šiat s volánmi, pozorujete upravené a elegantné andalúzske ženy s vejárami v rukách, a šarmantných gavalierov. Sevillčania obliekajú do typických krojov i celkom malé deti. Chlapčekovia s čiernymi andalúzskymi klobúkmi sú uvelebení v kočíkoch, dievčatkám zas z kočiarikov trčia nožičky obuté do minitopánok s opätkami.
Feria má dve tváre: dennú a nočnú. Tá denná je viac rodinná, pokojnejšia. Cez deň majú na Feriu vstup i kone a konské záprahy. Naleštené kočiare privážajú na Feriu sevillskú smotánku či zámožnejších návštevníkov.
Kone však musia o ôsmej večer z bezpečnostných dôvodov feriové mestečko opustiť. Práve nočná Feria je totiž mimoriadne rozpustilá. Je to explózia farieb, tónov, vôní, jedla a pitia, smiechu a pohybu. A tak je lepšie, ak počas tohto týždňa nemáte nič dôležité na práci. Veď nenadarmo majú deti v školách týždeň voľna a dospelým sa nejaká tá absencia v práci počas Ferie tiež toleruje.
