20. dubna  2011 v 12:36  rubrika: Řekli o RFE

Iveta Radičová: Obdobie „normalizácie"

Iveta Radičová - předsedkyně vlády SR - Foto: Vendula Kosíková

Iveta Radičová - předsedkyně vlády SRFoto: Vendula Kosíková

Zvláštne, ako mnohé reálie a slová, ktoré ich označovali, v našich končinách starnú. Padajú do zabudnutia. Dnes už napríklad málokto z mladej generácie vie, čo označovalo slovo „normalizácia“.

Už mnohí nevedia, že obdobie takzvanej „normalizácie“ bolo jedným z najabsurdnejších období našich dejín. Že to bolo obdobie rozmachu neslobody, cenzúry, klamstva, dvojakej morálky. Obdobie, keď napríklad na dva roky väzenia bol odsúdený humorista a spisovateľ Ján Ladislav Kalina aj kvôli tomu, že doma spolu s dvomi ďalšími známymi počúval vtedy zakázaného českého pesničkára Karla Kryla. Že normalizácia bola obdobím manipulovania, ponižovania občanov. 

Lenže normalizácia bola aj obdobím, keď sme u nás v obývačke počúvali Rádio Slobodná Európa. Bol zdrojom našich necenzurovaných informácii. Pamätám si na staré rádio, na ktorom sme ladili stanicu Slobodná Európa, ktorá bola bez prestávky rušená sovietskymi rušičkami. Dodnes si pamätám ten pocit, ktorý nás v takých chvíľach ovládol, keď sme cez chrapčanie, pískanie či šum rušičiek zachytili známe rozhlasové zvučky a hlasy moderátorov. Bol to pocit šťastia, chvíľkovej slobody, spätosti so svetom. Spomínam si na melodický hlas Lídy Rakušanovej, Milana Schulza či príjemne zachrípnutý alt Agneši Kalinovej. Ale aj na mnohých ďalších, ktorých slová vniesli do našich dní nádych slobody. A samozrejme na pesničky Karla Kryla. Napríklad na pieseň Veličenstvo kat, kde Kryl presne charakterizoval to obdobie zla a temna: „Byl hrozný tento stát, když musel si se dívat, jak zakázali psát a zakázali zpívat“

Zdalo sa nám, že pokiaľ počúvame vysielanie Slobodnej Európy, to zlo a temno okolo nás do našej obývačky nevstúpi. Náš byt sa na tú hodinu, dve, čo sme denne počúvali Slobodnú Európu, stal ostrovom slobody. Uvedomovali sme si, že Stefan Zweig mal úplne pravdu, keď povedal, že cenzúra je odjakživa rodnou sestrou diktatúry a pravdivé informácie znamenajú všetko aj počas vojny aj v mieri. Aspoň na chvíľu sme sa cítili slobodní. 

Pamätám si aj na reportáže Pavla Pecháčka, vtedajšieho riaditeľa Slobodnej Európy, ktorý sa celkom náhodou ocitol v Prahe práve v novembri 1989, keď sa rúcala komunistická diktatúra, a vysielal priamo z prvých pražských demonštrácií. Tie reportáže povzbudzovali aj nás v Bratislave, aby sme dennodenne proti diktatúre demonštrovali. Po desaťročiach totality sme získali slobodu aj vďaka tomu, že Rádio Slobodná Európa desiatky rokov do našich kuchýň a izieb prinášala na svojich vlnách slobodné informácie. 

Nechcem byť patetická, ale ten oslobodzujúci pocit, keď sa v našej obývačke ozvalo: „Vysiela rozhlasová stanica Slobodná Európa“, bol a vždy zostane jedinečný, neopakovateľný. 

Autor:  Iveta Radičová
 

Nové články v rubrice

  • 14. dubna  2011 v 14:16       rubrika: Řekli o RFE

    Jiří Stránský: Lágrem celá republika

    V čase, kdy RSE začala vysílat, se můj otec vrátil z tábora nucených prací a – aby se nemohl stýkat s ostatními třídními nepřáteli pracujícího lidu vedeného KSČ (teď mají název ještě obohacený o písmeno M) – musel na...

     
  • 1. dubna  2011 v 12:33       rubrika: Řekli o RFE

    Milan Uhde: Jamné nad Orlicí jako ostrůvek svobody

    Vysílání Svobodné Evropy jsem nejprve dlouho znal jen z pověstí. Brno, kde jsem bydlil, bylo dokonale „pokryto“ rušičkou, jejíž zařízení navíc trčelo k obloze dvě stanice trolejbusu od našeho domku.

     
  • 9. března  2011 v 15:30       rubrika: Řekli o RFE

    Přemysl Sobotka: Vzpomínka na Svobodnou Evropu

    Když mi bylo tak deset, dvanáct let, asi v roce 1955, přijel jsem na návštěvu za babičkou do Prahy. Byl jsem kluk z Liberce a tak jsem měl z hlavního města oči navrch hlavy.

     

Mobilní verze | Podmínky užití | English
© 1997-2017 Český rozhlas

Tento web používá k analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace