Centrum Quo vadis v Bratislavě spojuje pod jednou střechou kavárnu a galerii

4. březen 2012

Na budově vedle kostela Trinitářů v centru Bratislavy dlouhá leta visel název „Sovietská kniha.“ Dnes tento prostor prožívá úplně jiný příběh: po pádu komunistického režimu se v restitucích opět vrátil do vlastnictví církve. Díky šikovným dobrovolníkům a občanskému sdružení Priatelia Quo vadis zde byla zpřístupněna útulná kavárna, která je místem dialogu lidí různých náboženských vyznání. I v tomto případě platí: cherchez la femme - za vším hledaj ženu.

Keď po páde režimu preberal objekt do rúk vtedajší správca - starší kňaz Anton Kebis, jeho želaním bolo, aby sa v ňom stretávali veriaci i hľadajúci. Pred dvoma rokmi prešiel výraznou rekonštrukciou a pod vedením súčasnej riaditeľky Moniky Hricákovej získal nový lesk i dych. A tak má hybná sila domu dôvod povedať nasledovné:

Monika Hricáková: „Kľúčoví sú dobrovoľníci, ktorí tu slúžia – za barom alebo s technikou, s upratovaním. Dom Quo vadis chce byť takým priestorom stretnutia, aj takým duchovným srdcom v centre mesta a chodia sem rozliční ľudia naozaj. Sem sme išli s tou víziou kresťanskej kaviarničky, kde by mohli ľudia dobre sa cítiť, ten program sa v podstate postupne vlastne darí rozbiehať, napĺňať vlastne aj to, že sme Katolícky dom evanjelizácie.“

Přednáška v bratislavském Domě Quo vadis

Hovorí sa často, že polovica úspechu diela neraz spočíva vo výbere dobrých spolupracovníkov, ako a kde ste teda hľadali tých vašich spolupracovníkov respektíve tých dobrovoľníkov, ktorí tu slúžia, obsluhujú ľudí, ktorí sem prichádzajú?

Monika Hricáková: „Ja rada začínam, ja som taký typ, ktorý rád rozbieha veci, takže je to úplne taký postupný proces a myslím, že aj hocikto iný sa nemusí báť začínať, lebo niekedy ten strach ľudí brzdí celý život. Robím sieť info-mailu už niekoľko rokov, postupne sa rozrastala a z nich sa potom vyselektovali takí tí užší spolupracovníci. Je to vlastne taká informačná sieť – prevažne medzi kresťanmi, ale aj medzi inými ľuďmi, kde sa rieši bývanie, práca, akcie v Bratislave, mimo Bratislavy – človek si môže nájsť čo ho zaujíma.“

Dá sa aj povedať, že kde by ste rada videli centrum Quo vadis možno o pár rokov, o 5 – 10?

Monika Hricáková: „Úplne odvážna vízia je rozbiehať takéto domy aj v iných mestách na Slovensku, rozvíjať dobrovoľníctvo. Je to krásna činnosť a v Cirkvi známa ako služba, služba druhým.“

Přednáška o misii na Haiti v bratislavském Domě Quo vadis

Medzi návštevníkmi sme našli aj talentovaného českého výtvarníka Martina Skočovského, ktorý žije na Slovensku a na stenách nájdete aj jeho obrazy.

Martin Skočovský: „Myslím, že je to ideální prostor pro začínajíci umělce, pozice vzhledem k centru města je naprosto famózní - vedle prezidentského paláce. Kdybych uvedl paralelu, tak v Praze bycho vystavovali vedle Pražského hradu. Myslím, že je na nás – na křesťanech, abychom se ukázali, že nejsme nějací podivíni, kteří mají svoji uzavřenou komunitu, ale že je to pro všichni otevřené lidi.“

No a ako sa v centre slúži dobrovoľníkom?

Koncert v bratislavském Domě Quo vadis

Dobrovolnice: „Dozvedela som sa o tom od kamarátky a robí mi radosť, že môžem niekoho obslúžiť, niekomu pomôcť. Ľudia sú veľmi ústretoví.“

Najväčšou odmenou pre dobrovoľníkov, ako sme sa dozvedeli, je táto mena:

Dobrovolnice: „Dobrý pocit.“

Pri potulkách Bratislavou si môžete atmosféru centra vychutnať denne - je otvorené od pol piatej večer do 21.00 hodiny, v piatok ešte o hodinu dlhšie. A aj v nedeľu večer tu nájdete dvere otvorené.

autor: Andrea Eliášová
Spustit audio