O duchovných dimenziách insitného umenia zo srbskej Kovačice
Srbskú dedinku Kovačica, založenú pred vyše dvesto rokmi slovenskou menšinou, preslávilo insitné umenie po celom svete. K obdivovaným obrazom patria aj diela pani Zuzany Veresky. Tá do obrázkov plných harmónie, nehy a dedinského koloritu vkladá aj symboly kresťanskej duchovnosti. Jej návštevu Bratislavy využila na rozhovor Andrea Eliášová.
Pani Zuzana Veresky prišla do Bratislavy tretíkrát, aby tu otvorila svoju v poradí už 43-tiu výstavu. Hovorí, že to, čo odzrkadľujú jej obrazy - široké ulice, domčeky všetkých farieb, krojované odevy, spevy, tance a všade sálajúca pohoda - presne takto vyzerá Kovačica aj dnes.
Zuzana Veresky (rozpráva dialektom): „Keď som bola v Kuala Lumpure, tak mysleli, že to maľujem - ako obmaľovávam knihy, že to voľajaká rozprávka. Oni nemohli tomu ani veriť, lebo u nich je tak všetko moderné a tak všetko sivé - z toho betónu. V kerej zemi som bola, som vôbec nepotrebuvala prekladateľa jazykov, ale každý si tlmočil obrazy na svojom jazyku, rozumiete, či to bolo v Číne, Japonsku. Chcem iba podať to, vlastne, čo som ja: jeden obyčajný, malý, citlivý človek, ktorý od Boha hádam má dar zanechať niečo na tejto zemi. Pokázať, že tá dobrota, tá láska na tejto zemi existuje.“
Svetoznáma maliarka sa netají tým, že svojimi obrazmi sa pokúša premeniť svet na rozkvitnutú záhradu. Takmer na žiadnom z jej obrazov však nechýba kostolná veža, vynímajúca sa z radov domčekov, či ulíc.
Zuzana Veresky: „Viera - to tvorí človeka. Preto existujeme na tejto zemi. My sme iba hostia. Prejdeme cez túto zem, snažme sa urobiť dobré voľačo. A ten kostol na mojich obrazoch - kde je kostol, tam je pevnosť, tam je rodina. Tam je rodisko, tam je svet.“
Zaujímalo nás, aké duchovné odkazy vidí v jej obrazoch evanjelický farár – senior Juraj Šefčík, ktorý kedysi pôsobil v Kovačici ako kaplán.
Juraj Šefčík: „Prakticky všetci insitní kovačickí maliari aspoň do niektorého kútika vložia tú kostolnú vežu, mne to proste napovedá, že sú si vedomí toho svojho duchovného pozadia. Že si uvedomujú, že tá cirkev im historicky bola takou nielen duchovnou základňou, ale aj národnou bázou alebo takým krídelkom slepice, ktorá si ich pritúlila a pestovala, keď bolo treba pošomrala, navigovala, preto osobne si myslím, že ten insitný maliar nielenže to má v ruke, ale aj v sdci.“
Dodajme, že výstava mohla uzrieť svetlo sveta aj vďaka obetavej snahe kurátorky Márie Šmihulovej.
Mária Šmihulová: „Ona má taký svojský štýl, tie svoje výtvarné scenérie tak dotvára kvetmi. Také typické pre Zuzanu Veresky, no ona si všetko okvetinkuje.“
Svojím umením Zuzana Veresky presviedča, že harmónia a neha sa aj v našom uponáhľanom svete ešte stále nosia. V Kovačici sa z nej dá mnoho načerpať.
