Občianske združenie Ain Karim a jeho ostrov pomoci rodinám a ľuďom v núdzi
Trochu tajomný názov občianskeho združenia Ain Karim vyjadruje miesto biblického stretnutia Márie, Ježišovej Matky a jej príbuznej Alžbety. V Šamoríne neďaleko Bratislavy prevádzkuje Dom prijatia svätého Františka z Pauly. V zrenovovanej časti kedysi spustnutého paulánskeho kláštora, s podporou Katolíckej cirkvi, pomáha rodinám s deťmi i bezdomovcom. A to celkom potichu.
Na začiatku snaženia pritom navštívili aj rehoľu paulánov vo Vranove u Brna, kde sa viac dozvedeli o odkaze svätého Františka z Pauly, ktorého meno objekt nesie. Šamorínskych paulánov totiž z neho kedysi vyhnal panovník Jozef II.
Najprv som nazrela do veľkej útulnej miestnosti plnej farieb a hračiek, kde som zastihla dve mladé maminy s deťmi. Pani Andrea a Darina prezradili:
Pani Andrea: „Chodievame sem pravidelne. Mávame tu aj modlitby matiek. Stretávame sa tu raz týždenne. Deti sem veľmi radi chodia, ani domov nechcú odtiaľto odísť.“
Pani Darina: „Myslím si, že v tomto kláštore je veľmi dobrá atmosféra. Je tu úplne úžasná herňa pre deti. Je tu taká dostupnosť všetkého: kaplnka, sú tu aj hudobné nástroje, čiže vieme to tak skĺbiť – mnoho vecí do jedného. Aj tie detičky, aj ten kolektív, všetci sú veriaci a že vyrastajú v takomto duchu.“
Predsedníčka združenia Ain Karim Ivana Tisoňová k tomu vysvetlila:
Ivana Tisoňová: „To je rodinné spoločenstvo. To je jedna z aktivít Ain Karim, že sa tu môžu stretávať rodiny s deťmi.“
V kuchyni pani Vierka slúži ľuďom bez domova:
Pani Vierka: „V stredu vždy nachystám chlebík, maslový s cibuľou alebo rajčinou, popri tom, keď im to vydávam, tak sa s nimi rozprávam. Niekedy prídu šiesti, niekedy štyria, niekedy jeden, keď majú nejakú sociálnu dávku, vtedy nás nepotrebujú. Ale oni sú veľm,i veľmi vďační za každé jedno dobré slovo. Vonku na ulici: ‚Pani Vierkááá,‘ pozdravia: ‚Dobrý deň.‘“
Ain Karim poskytuje ľuďom v núdzi aj šatstvo, obuv, školské pomôcky, potreby do domácnosti a poradenstvo. Nepoužité šatstvo ďalej distribuuje do Diakonie Broumov v Českej republike. Ďalej dopĺňa Ivana Tisoňová:
Ivana Tisoňová: „Chodievajú sem deti do nízkoprahového klubu, prebieha dvakrát do týždňa, čiže im trošku dávame pocítiť, ako vyzerá taký skutočný domov, pretože tie deti vyrastajú v naozaj zložitých, komplikovaných rodinných pomeroch. Tých desať – pätnásť detí máme. Potom máme jednorázové projekty: taká zbierka trvanlivých potravín, hygienických, školských potrieb, stravných lístkov. Priebežne robíme darcovstvo pre rodiny, terénnu prácu s nimi. Chystáme takú farskú kaviarničku, ktorá bude bežať vždy po svätej omši. Pretože ako svätý František z Pauly hlásal tú lásku charitas, ona bola vlastne viacrozmerná vo všetkých tých úrovniach. Takto to je vlastne u nás v tomto dome prijatia, že je to vlastne pre všetky tie skupiny, aj pre farníkov, aj pre tých núdznych.“
Ďalej sme sa ešte dozvedeli:
Ivana Tisoňová: „Ja verím, že toto dielo bude zrod pre takú obnovu farnosti. Ľudia, ktorí majú otvorené srdce, sem môžu prichádzať a podeliť sa s tým, čo majú v srdci.“
Apropo, táto mladá žena sa pred ôsmimi rokmi s tromi ďalšími ženami presťahovala z Trnavy do Šamorína, aby toto dielo mohli rozvíjať. A to v čase, keď ešte nemali peniaze, ani strechu nad hlavou, len túžbu priniesť do starého kláštora život. A ich recept na úspech?
Ivana Tisoňová: „Používam proste dary, všetky, ktoré mám. Viem, že môžem ísť za tým človekom alebo tým sponzorom, je to zastrešené modlitbou. Najprv idem na kolená, najprv sa pomodlím, povzbudím Božím slovom. Nejako sme k tomu tak dospeli, že tým, že je toto dielo naozaj Božie, tak ono musí ísť z Božích základov. A tým základom je modlitba, pôst, ono to bez toho nejde.“
