Maďarské sladkosti pomáhaly diplomatům. A chutnají i dnes
Maďarsko rozhodně není čokoládovou velmocí, ale některé tamní zákusky nebo dorty zná celá Evropa. A některé dezerty dokonce hrály významnou roli i v mezinárodních vztazích.
Maďarské dezerty v službách diplomacie – pod týmto názvom je už týždeň v budove ministerstva zahraničných vecí pri Dunaji milá výstava. Nechcem podrývať hneď na začiatku, ale podľa mňa nie všetky sladkosti sú vhodné na urovnanie diplomatických sporov, naopak, skrýva sa v nich zdroj konfliktu.
Také štrudle, napríklad, sotva sú maďarského pôvodu, minimálne švagrovia z Viedne by sa mohli uraziť. Podozrivé je aj „žerbó“ i „kugler“. Istí si však môžeme byť pri „doboške“, Gundelových palacinkách či „rigójanči“. Ale už pri názve „šomlóigaluška“ zase musím prižmúriť oči, veď halušky – tie sú naše!
Rozmýšľaj, či chodíš po zemi – šomlói je úžasná vec. Cítite tú zasnenosť v hlase čašníka v krátkom hranom filme o tomto dezerte, ktorý poznajú v celej strednej Európe len pod týmto originálnym maďarským názvom? Bezpečne viem, že na slovenských jedálnych lístkoch to figuruje takto: šomlóigaluška.
Šomlóigaluška zaručuje mier
Keď túto dobrotu začnem jesť ja, nemôžem prestať. Veď si len predstavte: tri druhy piškóty, normálna, kakaová a orechová, každá trochu poliata cukrovým sirupom, nech je to šťavnaté. Medzi nimi vanilkové šodó posypané kúskami orechov. To všetko uložené, povedzme, v plechu.
No, a z toho vykrajujete lyžičkou akoby halušky, podľa možnosti guľaté kusy, nakladáte na tanier, pokryjete šľahačkou a ešte polejete tekutou čokoládou. Často figuruje tento zložitý zákusok na slávnostnej večeri ako dezert. No stáva sa, že ho na karte s menu neuvádzajú, pretože hostia by rýchle pohltali prvé chody, aby boli čo najskôr pri dezerte.
A konečne sme pri diplomacii. Načo je dobrý dezert? pýtajú sa amatéri. Diplomati hneď aj odpovedia: Na to, aby naznačil koniec obedu či večere. A už je vtedy jasné, či sa strany pohádali, alebo pomerili. Pri bielom stole, najmä keď je dezert „šomlóigaluška“, mier býva zaručený.
V prvej historke s celebritou hrajú roli aj dezerty
Je to legendárny príbeh. Bola to vôbec prvá svetová historka s celebritou. To už hovorí šéfredaktor časopisu Maďarská kuchyňa József Vinkó o ďalšom slávnom maďarskom dezerte, presnejšie o pôvode jeho názvu.
Predstavte si, že manželke belgického kniežaťa zo Chimy hrá malý cigán. Kňažná s ním ujde a je z toho škandál. Všade píšu, aj na tejto výstave, že Ján Rigo bol fešný maďarský cigánsky primáš. Kdeže! Práve naopak, bol maličký a rapavý. Vedel však zrejme hrať takým spôsobom, že krásna žena z neho omdlela, ale potom sa prebrala a utiekla s ním.
Potom, keď roku 1905 už ako manželský pár prišli do Budapešti, museli pred hotel odveliť jazdeckú políciu, taká to bola paráda. No a na ich počesť vyrobil peštiansky cukrár čokoládovú kocku s kakaovou šľahačkou a polevou na vrchu a nazval túto novú kreáciu „rigójanči“. Nebol z toho diplomatický škandál.
Zvětšit mapu: výstavu o diplomatických dezertech hostí restaurace na střeše budapešťského „zamini“
