Letní Budapešť osvěžilo pivní delirium
Pozvednout pivní kulturu na úroveň vinné si klade za cíl úplně první pivní festival na Budínském hradě. K popíjení ve stínu historických kulis – ke svého druhu pivní revoluci – se uchýlilo nemálo milovníků pěnivého moku. V záplavě různých letních festivalů v Budapešti se nový svátek piva stal skutečným osvěžením.
„Jestvovala maďarská vínna kultúra, ale u nás sa teraz začína pivná revolúcia,“ hovorí István Kecskés, šéf menšieho, ale neustále silnejúceho pivovaru od mesta Miškovec. „Kráčame po stopách nemeckých a českých bojovníkov. Milujem nemecké i české pivá, ale som lokálpatriot. Mám rád najmä maďarské a predovšetkým naše vlastné.“
Netušil som, že hneď narazím na absolútne novinky ako tekvicové či prosové pivo. A je tu aj višňové alebo banánové. „Som pionierom vo výrobe višňového a tekvicového piva. Ďalší kolegovia vyrábajú ďumbierové, banánové, a pod názvom Korty, čiže Hlt zosobášili už aj pivo s vínom,“ vraví mi šéf pivovaru.
Keď sa v dielni skupiny Fonográf rodila mimoriadne populárna pesnička s názvom Šuchni mi pivo – bolo to na začiatku 70. rokov –, sotva kto mal tušenie, že tu raz budú čapovať aj chutné tekvicové pivo. A pivo s vínom plus pálenkou sa spájali len na drsných chlapských zábavách. O tempora, o mores! Ale poďme na ďalšiu barikádu.
Vchádzame na takzvaný Leví dvor na Budínskom hrade, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Víta nás tu pomerne divoká hudba. A rovno dom belgických pív s názvom Delirium tremens. Pýtam sa výčapníka, ktoré by mi odporúčal a prečo. Nuž, ako ináč, Delirium, lebo je korenisté, silné a telnaté.
Pijem belgické pivo Delirium tremens, má chuť ako višne. Z tohto by som delirium tremens určite nechcel dostať. To by bol strašne krutý ďalší deň. Nezostáva nič iné než utekať na takmer domáce vody či pivné pole. Ako sa sem vôbec dostáva mok z malého a pre mňa doteraz neznámeho moravského pivovaru?
„Pred rokom sme boli u Čechov lyžovať a okoštovali sme ich miestne pivo. Nesmierne nám chutilo. Náhodou sme narazili aj na majiteľa pivovaru, porozprávali sme sa pri tomto pive dlho do noci a vlastne sme sa dohodli, že ho budeme dovážať,“ vysvetľuje transakciu Gábor Sebestyén zo západného Maďarska. Teší sa, že toto pivo už dodávajú aj do budapeštianskych reštaurácií, mesačne dovážajú za dva kamióny. Aké jednoduché!
Zástupca ďalšieho maďarského dovozcu českého remeselníckeho piva z Nymburku Lajos Bán hovorí, že v Budapešti majú dve pivárne. Jedna je pomenovaná po Hrabalovi, čo je samo o sebe lákadlom. Tu v hradnom areáli prezentujú deväť druhov piva a stojí tu aspoň taký rad, ako pred belgickým stánkom. Ako sa oni dostali k tomuto prameňu? Tiež jednoducho, cez českú ambasádu.
Pivo je – v istých medziach – inšpirujúcim nápojom. Viem to aj preto, lebo som vymyslel nové maďarské slovo a ujalo sa. Teta pri zariadení, ktoré je na pivnom festivale neodmysliteľné, mi hovorí, že sa platí dobrovoľne, koľko chcem. Je to vlastne „tringelt“, čo maďarčina vyjadruje slovom borravaló – na víno. Okamžite ma zachvátil novátorský duch a navrhol som jej, aby odteraz používala výraz „na pivo“. A hľa, prijala to.
