Tak trochu podivné ztráty a nálezy
Ztratili jste někdy v autobuse, tramvaji nebo metru dětský kočárek? Anebo jste naopak našli celou kotvu s řetězem? Budete mi muset věřit, i já jsem se divil. Některé ztráty a nálezy bych možná vysvětlit uměl – třeba dámské kalhotky. Co všechno se dá zapomenout v hromadné dopravě, je k vidění na velmi zvláštní výstavě v centru maďarské metropole.
Osemročné dievčatko, so ktorým sa na úvod rozprávam, nedávno našlo mobilný telefón v električke číslo 62. A hoci nesmierne túži po takomto aparáte, spolu s mamičkou nález odovzdali na príslušnom oddelení mestskej hromadnej dopravy. Ona sama už stratila v dopravnom prostriedku rukavice – parádne, šuštiakové, ale ich tu nevidí.
Sme v budapeštianskom podzemí – v podchode pod Deákovym námestím, ktoré je jedinou križovatkou všetkých troch trás metra. Nachádza sa tu aj múzeum dopravného podniku, kde je toto leto atraktívna výstava predmetov, ktoré sa našli v električkách, trolejbusoch, autobusoch a metre. Straty a nálezy.
Najviac je tu mobilných telefónov a rukavíc, ako to už naznačilo aj dievčatko, ktoré nedokáže zatajiť svoje počudovanie, keď uvidí detský kočík. Mamička je z toho úplne hotová: „Aj ja som sa najviac čudovala nad kočíkom. Nedokážem si predstaviť, že matka nastúpi s dieťaťom, a keď vystúpi, nemá v čom dieťa tlačiť.“
Potom to množstvo dáždnikov alebo plyšových hračiek. Nechýbali deťom, neplakali za nimi? A že si niekto nevšimne, že stratil laptop či iné hodnotné predmety? „Sú tu zarážajúce predmety,“ pomáha mi kategorizovať výstavné kusy šéfka komunikačného odboru dopravného podniku Erzsébet Pásztorová.
„Sú veci, ktoré človek jednoducho stráca. Povedzme perá, okuliare, kľúče a kľúčenky, čiže to je kategória každodenných strát,“ popisuje. „Potom tu sú sezónne veci ako šále, čapice, rukavice, dáždniky, ktoré sú spojené s ročným obdobím. Zarážajúce sú tie, pri ktorých nechápeme, že keď s nimi niekto nastúpil, ako mohol vystúpiť bez nich.“
Detský kočík je azda najatraktívnejší zarážajúci až desivý predmet. No je ich tu oveľa viac. Napríklad asi polmetrová kotva aj s reťazou. Kde asi chcel zakotviť jej majiteľ? A preboha – rám na chodenie! Nebodaj má MHD v Budapešti liečivé účinky ako piešťanské kúpele? Kde – ako je známe – človek už vyliečený zahadzuje barle.
Zázračné účinky metra do istej miery potvrdzuje zrejme aj umelohmotný korzet na spevnenie chrbtice. Na bielu slepeckú palicu by som však mal vysvetlenie – pravdepodobne ju mal falošný žobrák, ktorý zabudol, že vidí.
A obrovská hrubá biblia? Musela byť pozornosť jej majiteľa značne odvedená, možno práve majiteľkou tanga nohavičiek, ktoré leží o policu nižšie v spoločnosti sexuálnych pomôcok. Nebo a peklo? Alebo až také ďalekosiahle závery z týchto predmetov vyvodzovať netreba?
„Tieto predmety prezentujú kultúru danej doby. Sú akýmsi odtlačkom súčasnosti, svedčia o životnom štýle, móde, rôznych trendoch, ale aj o majetkovej situácii ľudí. Nemyslím si však, že na základe týchto strát a nálezov je možné zovšeobecňovať. Je to skôr akási vzorka predmetov, ktoré ľudia počas cestovania používajú,“ myslí si hovorkyňa.
A ona samu už niečo v MHD stratila? „V dopravnom prostriedku ešte nie, chvalabohu,“ ubezpečuje ma. „Touto výstavou by sme chceli upozorniť aj na to, že keď niekto niečo stratí, má zmysel hľadať, lebo jestvuje šanca, že to aj nájde.“
Nenachádzajú sa tu však všetky stratené predmety. Iba tie, ktoré sa aj našli. Presnejšie tie, ktoré sa stratili, našli sa a poctivý nálezca ich aj odovzdal. Mne sa ešte žiada dodať, že ide len o predmety. Nájsť stratenú lásku, vieru, nebodaj panenstvo na tejto výstave, ako aj na oddelení strát a nálezov vôbec, je nemožné.
